Nemecko a Francúzsko predložili spoločný návrh
Nemecko a Francúzsko navrhli miernejšie emisné limity pre osobné autá
Francúzsko a Nemecko sa 16. októbra na okraj summitu dohodli zmierniť faktický zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom od roku 2035 výmenou za prísnejšie pravidlá zvýhodňujúce európske výrobky.
Európska únia pôvodne odsúhlasila na rok 2035 nulové emisné limity pre nové osobné autá. Koncom decembra 2025 predložila Komisia návrh revízie: výrobcovia musia do 2035 znížiť emisie len o 90 percent, zvyšných desať percent môžu kompenzovať, napríklad použitím zelenej ocele alebo udržateľných alternatívnych palív. O revízii rokuje europarlament a Rada.
Automobilový sektor v Európe je v kríze a žiada ďalšie ústupky. Nemecko a Francúzsko budú spoločne presadzovať zníženie emisných záväzkov, pokiaľ automobilky uprednostnia európskych dodávateľov komponentov. V praxi by ostala povinnosť znížiť priame emisie áut o 90 percent bez nutnosti kompenzovať zvyšných desať percent. Podmienkou je, aby 70 percent komponentov auta okrem batérie bolo vyrobených v Európe a desať percent obsahu batérie pochádzalo z európskych zdrojov.
Návrh tiež mení definíciu „Made in Europe“. Spadali by tam len výrobky z Nórska, Islandu, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva, ak tieto krajiny podpíšu s EÚ dohody o rovnocennom prístupe k verejným zákazkám a ochrane pred obchádzaním pravidiel.
Zmiernenie cieľa dáva väčší priestor pre hybridy, keďže plnenie limitu sa vypočítava na úrovni celej automobilky, nie jednotlivých typov áut. Je to dôležité aj pre Slovensko, keďže hybridy už tvoria najväčšiu časť exportu áut.
Európsky parlament bude o balíku pre automobilový sektor hlasovať pravdepodobne v decembri, do konca roka by mala spoločnú pozíciu schváliť aj Rada. Konečné schvaľovanie nových pravidiel treba čakať až v roku 2027.
V4 tlačí na Brusel kvôli cenám energií
Ministri energetiky V4 sa minulý týždeň stretli v Bratislave s eurokomisárom Danom Jørgensenom. Hlavnou témou boli ceny a bezpečnosť dodávok energií pre priemysel.
Krajiny V4 žiadajú možnosť čerpať eurofondy a Modernizačný fond na kompenzáciu drahých energií pre priemysel, revíziu emisných povoleniek ETS a odklad systému ETS II pre dopravu a vykurovanie budov. Ďalej požadujú plné uznanie jadrovej energie ako rovnocenného čistého zdroja, európsku podporu investícií do kapacity prenosu a tranzitu plynu a ropy a vylúčenie mimoriadnych štátnych výdavkov na energopomoc z výpočtu rozpočtových deficitov.
Komisár Jørgensen pripustil možnosť dočasných kompenzačných opatrení, väčšina požiadaviek V4 je však pravdepodobne nepriechodná. Komisia financovanie kompenzácií drahých energií pre firmy z eurofondov odmietla už v októbri 2025 s tým, že takéto výdavky nepatria medzi priority programového obdobia 2021–2027.
Postoj EÚ k jadrovej energii sa postupne mení. Podľa komisára Jørgensena môže jadro pomôcť znižovať ceny aj posilniť bezpečnosť dodávok.
Vylúčenie výdavkov na energopomoc z výpočtu deficitu má malú šancu na podporu. Komisia už na jar rozšírila takzvanú únikovú doložku pre obranu aj na energetiku, každá krajina môže v rámci existujúceho stropu uplatniť osobitný ročný strop 0,3 percenta HDP na opatrenia v energetike, kumulatívne najviac 0,6 percenta HDP v rokoch 2026 až 2028. Rozšírenie výnimky Komisia odmieta.
Slovensko viaže ústavná dlhová brzda, ktorá európske výnimky nezohľadňuje automaticky. Slovensko je navyše v procedúre nadmerného deficitu.
Štatistika: Koľko platí priemysel vo V4 za elektrinu
Graf ukazuje celkové ceny elektriny pre stredne veľkých až veľkých priemyselných odberateľov s ročnou spotrebou 2 000 až 20 000 MWh na Slovensku, v Česku, Poľsku a Maďarsku a v priemere EÚ, v eurách za kWh. Údaje sú do konca prvého polroka 2026.
