Rusko ničí, Ukrajinci stavajú. Na obnovu im nestačia ani miliardy z Bruselu

Rusko ničí, Ukrajinci stavajú. Prečo im na obnovu nestačia ani miliardy z Bruselu?

Výpadky energie spôsobené ruskými útokmi na elektrárne a energetickú infraštruktúru Ukrajiny, tony vojenského odpadu či kontaminácia vôd a pôd patria k sociálno-environmentálnym problémom, s ktorými musia ukrajinské mestá a obce zápasiť popri bežných výzvach. S prichádzajúcou zimou sa znova objavuje otázka, či a do akej miery dokážu ukrajinské samosprávy zabezpečiť vykurovanie bytov či nemocníc a fungovanie ďalších základných služieb.

Obnova Ukrajiny nemôže čakať na koniec vojny a nemala by znamenať iba návrat k tomu, čo ruské útoky zničili. Mestá potrebujú infraštruktúru, ktorá bude odolnejšia, úspornejšia a menej závislá od veľkých centralizovaných zdrojov energie.

Bez EÚ to nejde ani na Slovensku

Náročnosť takejto obnovy možno ilustrovať aj na slovenských samosprávach. Podľa Vladimíra Benča z Útvaru udržateľného mestského rozvoja v Prešove pochádzalo viac ako 80 percent mestského rozpočtu určeného na projekty a investície v roku 2025 predovšetkým zo štrukturálnych fondov EÚ. Podobne je na tom aj Partizánske, ktoré chce využívať geotermálnu energiu na vykurovanie a spolieha sa okrem iných zdrojov aj na 22 miliónov z Modernizačného fondu.

Situácia na Ukrajine je neporovnateľne zložitejšia. Zatiaľ čo väčšina štátnych financií ide na front, mestá pod paľbou prichádzajú o teplo aj elektrinu. Samosprávy narážajú na paradox: ako zohnať peniaze na obnovu, keď nad každým novým projektom visí hrozba ďalšieho náletu?

Peniaze sú, dostať sa k nim je problém

Odpovede na tieto otázky hľadalo podujatie Zelené projekty pre obce: Od nápadu k financovaniu, ktoré sa konalo 17. až 18. septembra 2026 v Košiciach. Išlo o pilotný projekt na podporu zelenej obnovy Ukrajiny pod záštitou Environmentálneho programu OSN (UNEP) a Organizácie OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO), na ktorom na Slovensku spolupracujú organizácie Špirála a RESDI.

Vladlena Martsynkevych z CEE Bankwatch Network vysvetlila, že balík 50 miliárd eur z programu The Ukraine Facility nepôjde automaticky obciam. Väčšina smeruje ukrajinskej vláde na udržanie chodu štátu a reformy. Pre mestá je však kľúčové, že časť grantov a garancií pre banky má vytvoriť priestor práve na obnovu regiónov.

Ukrajina má plnohodnotný status asociovanej krajiny v programe Horizont Európa, vďaka čomu môžu ukrajinské mestá a expertné tímy žiadať o peniaze priamo z Bruselu, bez čakania na národné ministerstvá. Tieto fondy sú určené najmä na testovanie inovatívnych zelených technológií či budovanie vlastných, nezávislých zdrojov energie.

Nicole Freyer-Wille predstavila možnosti financovania z Nemeckej spolkovej nadácie pre životné prostredie (DBU). Nadácia na Ukrajine podporuje spracovanie odpadu, čistenie kontaminovanej pôdy aj šetrnú obnovu poškodených pamiatok. Cez štipendijný program hradí ukrajinským expertom polročné stáže v Nemecku.

Väčšina programov hradí len technickú prípravu, no nákup materiálu zostáva na obciach. Pre skombinovanie grantov a úverov je nevyhnutné zapojenie bankového sektora. Najväčším úskalím zostávajú ľudia: mnohé samosprávy nemajú odborníkov, ktorí by dokázali zložitý projekt napísať a dotiahnuť do konca.

Nie každé riešenie potrebuje veľkú dotáciu

Košické sídlisko Luník IX ukazuje, ako môže samospráva pretaviť potreby miestnej komunity do konkrétnych riešení. Okrem výstavby nových bytových domov tu zaviedli kreditný systém na vodu a elektrinu. Domácnosti platia za energie vopred, čo zefektívňuje kontrolu spotreby a pomáha predchádzať hromadeniu dlhov či opätovnému odpojeniu od siete.

„V 48 bytoch sa podarilo znížiť náklady na vodu z predošlých 2 500 až 4 500 eur na 900 eur mesačne,“ uviedol Viktor Teru, spoluzakladateľ organizácie RESDI.

Eko-riešenia z frontu: Od sutín k solárom

Sofiya Shutiak z Ľvovského mestského inštitútu predstavila projekt, v rámci ktorého mesto využíva odpadovú sutinu zo zbombardovaných stavieb pri nových stavbách a rekonštrukciách. Ukrajinský Ecoclub v spolupráci s viacerými samosprávami doposiaľ zrealizoval 102 projektov so solárnymi panelmi a batériovými úložiskami.

Ako vysvetlila projektová manažérka Maryna Halushko, elektrinu z týchto zariadení využívajú najmä nemocnice, vodárenské podniky a ďalšie verejné služby, ktoré musia fungovať aj počas ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Ecoclub zároveň pomáha ukrajinským mestám pripravovať mestské energetické plány a akčné plány pre udržateľnú energiu a klímu.

Ukrajinské mestá musia hľadať zdroje a riešenia oveľa rýchlejšie než Slovensko v mierových podmienkach. Pri obnove sa môžu poučiť z chýb, ktoré dlhodobo sprevádzajú európske dotačné programy, a zároveň ponúknuť technické a finančné inovácie, ktoré môžu inšpirovať aj partnerov z EÚ. V praxi sa ukáže, či podpora zelenej obnovy zostane len politickým prísľubom. Peniaze sa musia dostať aj k samosprávam, ktoré nemajú vlastných projektových manažérov, dostatočné rozpočty či skúsenosti so zložitými grantovými schémami.