Z európskeho rozpočtu dostaneme menej, no netreba nariekať

Z európskeho rozpočtu dostaneme menej, no netreba vyplakávať

Rokovania o sedemročnom európskom rozpočte bývajú komplikované a dlho sa ťahajú, meškanie dohody je takmer pravidlom. To, že sa európski lídri na minulotýždňovom summite nepriblížili k spoločnej pozícii, však samo osebe tragédiou nie je.

Naposledy mala Európska únia dohodu o rozpočte s dostatočným predstihom v roku 2005. Júnový pokus sa vtedy nepodaril, no v decembri dokázalo britské predsedníctvo sprostredkovať kompromis. Kľúčovú úlohu zohrala kancelárka Angela Merkelová, ktorá súhlasila s vyšším rozpočtom a Poľsku posunula sto miliónov eur z alokácie určenej Nemecku. Členské štáty tak mali celý rok 2006 na prípravu legislatívy aj národných inštitúcií.

Potom to išlo horšie. Ďalšia politická dohoda prišla až vo februári 2013, v poslednom roku rozpočtového obdobia. V roku 2020 sa rokovania premiešali s vytváraním protipandemického fondu financovaného zo spoločných pôžičiek. Politická dohoda padla až v júli, finálne schválenie blokovali Poľsko a Maďarsko pre podmieňovanie európskych peňazí právnym štátom. Ustúpili až na summite 10. a 11. decembra 2020.

Pri každom z posledných troch kompromisov bol zásadný postoj Nemecka. Buď bolo pripravené položiť peniaze na stôl, alebo sa postavilo na stranu šetrných krajín a výsledkom bol nižší rozpočet. Naťahovanie času je súčasťou taktiky a výhodu dáva krajinám, ktoré držia v rukách peňaženky.

To, že stále nemáme dohodu o rozpočte, nie je tragédia. Diskusia sa tentoraz vedie v troch rozmeroch: aký veľký má byť rozpočet, aký typ európskej dane ho pomôže dofinancovať a ako rozdeliť výdavky medzi tradičné priority a nové ciele, ako konkurencieschopnosť, obrana či vonkajšie hranice. V diskusii preto nie sú dva jasne vyhranené tábory.

Netreba však otáľať. Prvým testom sú francúzske prezidentské voľby v apríli a máji. Ak vyhrá Marine Le Penová, akákoľvek rozumná dohoda bude zložitá. Problémom môže byť aj Nemecko, kde budú od apríla do jesene krajinské voľby. Bez stabilného Nemecka sa európska dohoda bude hľadať ťažko.

Väčším problémom je, že schválený rozpočet bude výrazne okresaný. Komisia žiadala takmer dva bilióny eur, čo je asi 1,26 percenta európskeho HDP. Írske predsedníctvo navrhlo osempercentné zníženie sumy, ktoré Nemecko a ďalšie šetrné krajiny ostro odmietli. Výsledný rozpočet bude pravdepodobne na úrovni 1,15 percenta HDP a po splácaní pandemických pôžičiek sa reálne výdavky priblížia k jednému percentu HDP.

Slovensko teda dostane z budúceho európskeho rozpočtu menej než v minulosti. Skôr ako začne nariekať na nesolidárny Brusel, malo by si uvedomiť, že jeho problémom nie je, že by od Únie dostávalo málo peňazí. Je ním neschopnosť využiť ich efektívnym spôsobom. Farmárske dotácie na betónové plochy sú len vrcholom ľadovca, pod ktorým sú miliardy eur prejedené alebo použité na suplovanie chýbajúcich národných peňazí namiesto rozumných investícií.