Prežije ten pes? Brad Pitt bojuje o život, no hereckým výkonom ho zatienil nemecký ovčiak

Prežije ten pes? Brad Pitt je späť a bojuje o život, no hereckým výkonom ho zatienil nemecký ovčiak

V srdci divočiny si odbil slovenskú premiéru. V hlavnej úlohe sa predstavuje Brad Pitt ako James Belmont, bývalý príslušník amerických špeciálnych jednotiek, ktorý po odchode z armády hľadá pokojnejší život na Aljaške.

James a jeho pes Odin, nemecký ovčiak a štvornohý vojnový veterán, trávia celé týždne letmi hydroplánom ponad aljašskú divočinu. Obaja si z vojenskej služby odnášajú trvalé následky – James bol v Afganistane postrelený do ramena, Odin prišiel o labku a domov sa vrátil so zjazvenou tvárou.

Prvé scény filmu sú dokonalou idylkou. Dvojica si vybalí stan v zátoke, zapáli oheň a otvorí si pivo, zatiaľ čo sa v pahrebe griluje čerstvo chytený losos. Obaja sa potichu tešia, že sedia pri jazere na Aljaške, lebo tridsať rokov na to nebol čas.

Lenže čo by to bolo za survival thriller, keby sa nič nepokazilo? James Belmont uteká pred búrkou, no dostane infarkt a s lietadlom havaruje v neprístupnom teréne. Zásoby má na pár dní a pred sebou 93 kilometrov cez divočinu.

Režisér David Ayer musel od prvého momentu, ako film oznámili, upokojovať verejnosť, že nemecký ovčiak Odin nezomrie. Paradoxne, celá obsesia s tým, ako pes dopadne, bola napokon na škodu – Ayera to dohnalo až k tomu, aby hneď v prvej scéne tak trochu vyspoiloval, ako celá snaha o prežitie v aljašskej divočine dopadne.

V srdci divočiny neprináša revolúciu žánru, necháva skôr vyniknúť hercov. A nehovoríme len o Pittovi, ale najmä o štyroch nemeckých ovčiakoch, ktoré si zahrali Odina. V momente, keď Pitt dostane infarkt a havaruje lietadlom, kino prvýkrát stíchlo, pretože krátko pred tvrdým dopadom Odin z hydroplánu vypadne.

Film je vizuálne pôsobivý, pričom Aljašku pri natáčaní plnohodnotne zastúpili hory Nového Zélandu. Práve preto ako päsť na oko pôsobia stretnutia Pitta a Odina so zvieracími nástrahami, ktoré v lesoch Aljašky číhajú. Scénu s grizlym mohol Ayer vymyslieť aj inak ako pomocou lacného CGI.

Do deja ešte vstupujú vojnové flashbacky. Odin si z Afganistanu odniesol ťažkú traumu, Belmont tam stratil celú jednotku a pri akcii prežil ako jediný vojak. Sériu scén z vojny však zrejme Pitt s partiou komparzistov nakrútil za dve hodiny niekde v púšti, čomu zodpovedá aj autenticita a kvalita výsledných spomienok.

Tieto technické prešľapy a skratkovitý scenár by väčšinu žánroviek poslali ku dnu. Lenže V srdci divočiny má dva tromfy: Pitta a Odina. Natočiť survival thriller v lese, v hlavnej úlohe s vojnovým veteránom a psom, je objektívne ťažký oriešok. Brad Pitt sa nemal s kým rozprávať, v divočine neexistujú dialógy, napriek tomu to dávalo zmysel. Pitt sa rozprával s Odinom aj sám so sebou, Odin odpovedal mimikou a činmi.

Pitt musel všetky emócie uhrať očami a fyzicky. Pri scéne, keď si dolámal ruku a potom si ju musel jednou rukou sám ošetriť, sme v kine ani nedýchali. To, čo funguje naozaj bezchybne, je aj hudba a zvuk. Keďže dialógov niet, sústredili sme sa na praskajúce konáre, hukot rieky a škrekot zvierat.

Napokon, aj keď sa to Ayer divákom neustále snaží natlačiť pred oči, film vo svojej podstate funguje ako jedna veľká metafora o návrate z vojny, z pekla, ktoré obaja prežili. Zabudnúť sa nedá, dá sa to zvládnuť len spoločnými silami a vzájomnou dôverou. A aj tak sa to nepodarí každému.

Je V srdci divočiny najlepší survival thriller, aký kto kedy natočil? Nie. Mal by si ho pozrieť aj divák, ktorý nepatrí medzi najväčších fanúšikov Brada Pitta a nie je ani zarytý psíčkar? Napriek všetkému áno. V momente, keď v nás tesne pred koncom putovania Pitta a Odina pomaly narastala skepsa z prvoplánového scenára, nás film emocionálne rozsekal. Bez toho, aby sme o vyvrcholení zápletky prezradili priveľa, Ayer zaužívanú žánrovú schému otočil naruby a aspoň trochu tak rozbil hollywoodsky koniec, ktorý sme všetci očakávali.