Ako alkohol rozvrátil rodinu: Záchrana mamy po pokuse o samovraždu

Ako alkohol rozvrátil rodinu: Záchrana mamy po pokuse o samovraždu

V trinástich zachraňovala mamu po pokuse o samovraždu, dnes spoločne hovoria o tom, ako alkohol rozvrátil ich rodinu

Terézia Križanová (31) hovorí, že si zo svojho detstva nepamätá veľa. Najmä udalosti po deviatich narodeninách sú pre ňu hmlisté. Keď mala deväť, jej otec prekonal dve mozgové príhody, no horšie bolo to, čo sa dialo s jej mamou.

„Začala som si všímať, že je v inom stave než bežne. Bola neprítomná, podráždená, domov nebolo už také bezpečné miesto. Neskôr predo mnou aj príbuzní začali rozprávať, že mama pije,“ hovorí Terézia.

Jej mama Anna Dobrovodská (61) prepadla závislosti od alkoholu. Priznáva, že v ňom hľadala únik. „Potrebovala som skrátka prísť domov a úplne na všetko zabudnúť,“ opisuje. Pracovala ako ekonómka, vo firme urobila chyby, pre ktoré sa spoločnosť dostala do finančných problémov, a rodina zároveň stavala dom. „V práci som bývala od skorého rána do siedmej večera, toho bolo na mňa strašne veľa,“ hovorí.

Kým Anna striedala liečenia s návratmi k alkoholu, rodina sa pre dlhy prepadala do chudoby. Terézia začala v tínedžerskom veku vzdorovať a únik našla paradoxne v tom istom ako jej matka. Ako dvanásťročná sa prvýkrát opila. „Cítila som sa konečne dobre. Už v dvanástich nám bežne predali alkohol,“ spomína.

Jej otec prvýkrát rázne zasiahol, keď Terézia mala približne jedenásť rokov. „Povedal mame, že ak nenastúpi na liečenie, rozvedie sa s ňou.“ Anninmu nástupu do liečebne predchádzal prvý pokus o samovraždu. Písal sa rok 2006 a Anna mala 41 rokov. Z liečenia sa vrátila triezva, no alkohol čoskoro nahradila liekmi proti úzkosti, od ktorých vzniká závislosť.

V decembri 2009 prišla Terézia domov a našla zamknuté dvere. Cez malé pivničné okno sa dostala dnu. „Počula som chrapot z poschodia. Prišla som do svojej izby a tam ležala mama odkväcnutá s modrými perami. Znova sa pokúsila otráviť.“ Pomohla jej do stabilizovanej polohy a kamarátka zavolala záchranku. Annu odviezli na výplach žalúdka a na psychiatriu.

Keď mala Terézia šestnásť rokov, rodina čelila ďalšej kríze. Anna sa znova ponorila do alkoholu. „Kúpila si fľašu. Dvesto metrov od domu máme obchod, ona ju za tých dvesto metrov vypila a potom spala celý deň,“ hovorí Terézia. Nasledovalo ďalšie ultimátum od manžela – okamžité liečenie, alebo rozvod.

Zlom prišiel pre Annu v roku 2013. Nová primárka na psychiatricom oddelení ju vypočula a nastavila jej liečbu moderným antidepresívom. „Veľmi skoro som mala zrazu normálny pocit a normálny pohľad na veci. Naraz som cítila, ako keby mi zhodili z pliec ťažký batoh. To bol poslednýkrát, keď som pila,“ opisuje Anna, ktorá abstinuje trinásť rokov.

Terézia zmenu pocítila okamžite: „Mama sa vrátila z liečenia a bola normálna. Usmievala sa. Zaujímala sa. Po dlhých rokoch som konečne mala mamu.“

Do Teréziinho života sa však minulosť zavŕtavala ďalej. V osemnástich sa opäť našla v bujarej partii a k alkoholu pribudlo rekreačné užívanie párty drog. Keď mala 25 rokov, zomrel jej otec. „Vždy som si myslela, že to zvládnem bez alkoholu, že nebudem ako moja mama. Ale keď zomrel otec, zostala som v totálnej tme. Vtedy sa mi objavili skutočné úzkosti,“ priznáva. Dva mesiace po svadbe nastúpila na intenzívnu terapiu.

Alkoholu sa úplne nevzdala, pila najmä počas osláv. Stopka prišla s tehotenstvom a po pôrode, keď sa jej v roku 2024 narodil syn. Po roku dojčenia si začala uvedomovať, že jej chýba uvoľnenie. „Mala som nepríjemné stavy z toho, že som zlyhala ako matka. Uvedomila som si, že robím synovi to isté, čo mi robila moja mama. Povedala som si, že s alkoholom úplne končím.“ Dnes abstinuje deväť mesiacov.

Matka s dcérou dnes zdieľajú hlboké porozumenie. Anna k stabilite pomáha terapia, s ktorou začala ako šesťdesiatročná. „Začala som oveľa viac ďakovať za to, čo mám. Teraz mávam stavy intenzívneho šťastia len tak, bez toho, aby som k tomu niečo potrebovala.“

Terézia chce v budúcnosti synovi všetko úprimne vysvetliť. Anna na margo pocitu hanby hovorí: „Ja už to mám úplne naopak a je mi jedno, čo si o tom kto myslí. Mala som otca, ktorý si to celý život nevedel priznať a klamal sám sebe. Ja teraz už sebe ani nikomu inému klamať nemusím.“

Ľuďom s problémom s alkoholom by odkázala: „Keď to poviete okoliu, môže vám pomôcť a správne vás nasmerovať. Neskrývajte sa. Hlavne požiadajte o pomoc.“