Pivo z Hurbanova sa dostalo až do vesmíru, varia ho vyše polstoročie
Plechovkové pivo z Hurbanova sa dostalo až do vesmíru
HURBANOVO – Keď v Hurbanove v roku 1971 spustili linku na plnenie piva do plechoviek, bola to novinka, ktorá nemala vo východnom bloku obdobu. Plechovkové pivo sa spočiatku kupovalo ako dar alebo na špeciálne príležitosti. Malo povesť natoľko exkluzívneho výrobku, že sa dostalo na výpravu do Himalájí, oboplávalo zemeguľu a napokon letelo aj do vesmíru. Odvtedy pribudli nové linky aj technológie, no základ výroby zostal rovnaký – voda, jačmenný slad, chmeľ a kvasinky.
Najprv prišla sladovňa
Keď sa v 60. rokoch rozhodovalo, kde na Slovensku postaviť nový pivovar, Hurbanovo malo dve podstatné výhody. „Južné Slovensko bolo obilnicou krajiny. Jačmeňu sa tu darilo a v okolí bola vhodná voda. Ani tú však nenechali na náhodu. Ešte pred začiatkom výstavby ju posielali do Prahy, kde z nej uvarili skúšobné várky piva. Až keď testy potvrdili, že je vhodná na výrobu, projekt dostal zelenú,“ vysvetľuje Jozef Kojš, manažér Pivovaru Hurbanovo spoločnosti HEINEKEN Slovensko. Ako prvú začali v roku 1964 stavať sladovňu, do prevádzky ju spustili o tri roky neskôr, pivovar nasledoval v roku 1969. Sladovňa ročne spracuje približne 130-tisíc ton jačmeňa, z ktorých vznikne okolo 111-tisíc ton sladu. Hurbanovský pivovar spotrebuje približne pätinu, zvyšok putuje najmä do závodov skupiny HEINEKEN v Poľsku, Rakúsku, Česku a Maďarsku.
Denne uvaria 6-tisíc hektolitrov
Vodu čerpajú z piatich artézskych studní priamo v areáli. „Vinári to majú v niečom jednoduchšie. Z hrozna vytlačia sladkú šťavu. My začíname vodou a cukor do nej musíme dostať zo sladu,“ vysvetľuje Kojš. Zomletý slad sa zmieša s vodou, pri postupnom zahrievaní sa z neho uvoľňujú cukry. Vzniká sladina, ktorú treba zbaviť pevných častí zrna. Prefiltrovaná sladina pokračuje do kotla, kde sa k nej pridá chmeľ a vznikne mladina. Po vare sa schladí a pridajú sa kvasinky. „Jedna várka má približne 500 hektolitrov a za deň ich uvaríme dvanásť. Najväčšie fermentačné tanky pojmú dvetisíc až štyritisíc hektolitrov,“ hovorí Kojš. Podľa receptúry pivo vo fermentoroch zostáva približne sedem až pätnásť dní, potom sa schladí a v ležiackej pivnici zostáva spravidla minimálne týždeň.
Pivo zo skla alebo plechovky?
„Mnohí síce prisudzujú lepšiu chuť pivu zo skla, z pohľadu ochrany piva je však plechovka lepšia. Neprepúšťa žiadne svetlo a je hermeticky uzavretá. Aj keď tmavé pivové fľaše prenikanie svetla obmedzujú, úplne ho nezastavia. Navyše cez korunku na sklenenej fľaši sa môže dostať malé množstvo vzduchu,“ vysvetľuje Kojš. Plnič plechoviek ich za hodinu zvládne približne 43-tisíc. Viac ako 90 percent fliaš, ktoré prejdú fľaškovou linkou, už bolo aspoň raz použitých. Za ideálnych podmienok môže vratná sklenená fľaša zvládnuť približne 50 plniacich cyklov. Fľašová linka za hodinu naplní približne 42-tisíc fliaš, linka na PET fľaše približne 15-tisíc.
Zo zvyškov krmivo pre zvieratá
Pivovar má vlastnú čistiareň odpadových vôd, kde pri čistení vzniká bioplyn s obsahom metánu, ktorý využívajú na výrobu elektriny. „Najväčší objem tvorí mláto, ktoré zostáva po spracovaní sladu, a prebytočné kvasinky z fermentácie. Spolu s vedľajšími produktmi zo sladovne ich bolo vlani viac než 30-tisíc ton. Mláto aj kvasinky odoberajú farmári ako krmivo pre hospodárske zvieratá,“ vysvetľuje Kojš. „Za rok 2025 sme sa dostali na 99,75 percenta recyklovaného odpadu,“ uzatvára Monika Viňanská, špecialistka korporátnych záležitostí HEINEKEN Slovensko.
