Rozhádzal miliardu, nestačilo to. Vučić cielil na dôchodcov rovnako ako Smer
Rozhádzal takmer miliardu, nestačilo to
Srbi nepodľahli predvolebnej korupcii. Prezident Aleksandar Vučić pre nich pred voľbami prichystal jednorazové dávky, no túžba po zmene bola silnejšia a krajinu povedie Študentská kandidátka.
Srbská ekonomika rastie rýchlejšie ako slovenská. Priemerný hrubý plat je zhruba o 300 eur nižší ako na Slovensku, no za uplynulé tri roky stúpol o takmer 46 percent. Rýchlejšie rastie aj HDP a verejné zadlženie Srbska je výrazne nižšie. Nespokojnosť obyvateľov s Vučićovou nomenklatúrou vyvolala najmä vysoká korupcia a autoritatívny štýl riadenia.
Ťah na dôchodcov ako na Slovensku
Srbské dôchodky sa v decembri minulého roka zvýšili v rámci pravidelnej valorizácie o 12,2 percenta. Dôvodom bol nárast priemernej mzdy, od ktorej sa penzie spolu s infláciou odvíjajú. Podľa tohto mechanizmu sa dôchodky zvýšia o 7,5 percenta aj tento rok a dosiahnu v priemere 520 eur.
Popri pravidelnej valorizácii prezident Vučić v septembri rozhodol o mimoriadnej dôchodkovej dotácii vo výške od 170 do 300 eur podľa výšky dôchodku. Dôchodky tesne pred voľbami zvyšovala aj vláda Petra Pellegriniho. Štyri dni pred voľbami v roku 2020 parlament schválil zavedenie 13. dôchodkov, ktoré sa vyplácajú doteraz. Už vtedy nemali krytie v rozpočte a dnes stoja verejné financie 940 miliónov eur ročne.
Miliarda na balíčky
Vojnoví veteráni si v Srbsku prilepšili o 213 alebo 85 eur podľa toho, či už príspevok dostávajú. Sumu 213 eur si jednorazovo pripísali aj poberatelia prídavku na dieťa a všetci ostatní s nárokom na inú sociálnu dávku. Štát v septembri vyplatil aj dospelých občanov bez nároku na peňažné plnenie z Akcionárskeho fondu, dostali 51 eur. Vo fonde sú príjmy z privatizácie a majetkové účasti v štátnych podnikoch.
Vláda dotácie zdôvodnila potrebou zmierniť energetickú krízu a rast životných nákladov. Celková hodnota balíka dosiahla 980,6 milióna eur, čo je zhruba päť percent plánovaných ročných príjmov verejných financií. Pôvodne mala pomoc stáť 600 miliónov eur, ministerstvo financií však našlo dodatočné zdroje.
Na dlh a odkladaním investícií
Časť opatrení vláda financovala zvýšením deficitu o pol percentuálneho bodu, teda požičiavala si na finančných trhoch. Ďalším zdrojom bol Akcionársky fond. Financie získala aj pribrzdením plánovaných verejných investícií a ich posunom do budúceho roka, napríklad na prípravu Expa 2027 v Belehrade či výstavbu Národného futbalového štadióna.
„Opatrenia nie sú súčasťou dlhodobej stratégie, ale slúžia predovšetkým na získanie politickej podpory starších voličov pred voľbami,“ uviedol profesor Ekonomickej fakulty v Belehrade Milojko Arsić. Upozornil, že dôchodcovia nemusia vždy patriť medzi najzraniteľnejšie skupiny. „Sú aj mladší ľudia, ktorí majú relatívne nízke príjmy,“ dodal.
Predvolebné jednorazové zvýšenie dôchodkov a sociálne dávky kritizovala aj srbská opozícia, ktorá ich označila za snahu kupovať si voličov. Organizácia CRTA konštatuje, že takmer miliarda eur z verejných zdrojov bola pred voľbami neoprávnene prezentovaná ako zásluha vládnucej strany. „Verejné práce, infraštruktúrne projekty, sociálne dávky a ďalšie opatrenia financované z verejných prostriedkov boli propagované na sociálnych sieťach Srbskej pokrokovej strany, často za účasti verejných činiteľov,“ uviedla CRTA. Jednorazové balíčky boli praxou aj pri predchádzajúcich voľbách – v roku 2023 dosiahli 425 miliónov a rok predtým 540 miliónov eur.
Slabšia, no rýchlo rastúca ekonomika
Priemerná hrubá mzda v Srbsku dosiahla v auguste 1 379 eur, na Slovensku to v druhom štvrťroku bolo 1 707 eur. Srbsko však rýchlo konverguje, mzda v ostatných troch rokoch rástla o 15, 14 a 12 percent, tento rok tempom 11 percent.
HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily dosahuje v Srbsku len 52 percent priemeru EÚ, Slovensko je na úrovni 75 percent. Za desať rokov si Srbsko polepšilo o 12 percentuálnych bodov, Slovensko len o dva. HDP Srbska stúpol v druhom štvrťroku o 3,8 percenta, minulý rok o dve percentá. Slovenská ekonomika vlani narástla o 0,8 percenta a tento rok sa tempo podľa NBS zníži na 0,5 percenta. Inflácia v Srbsku dosiahla za prvých deväť mesiacov 2,8 percenta, minulý rok za celý rok 3,8 percenta.
