Nejde o verejný záujem ani o to, či ide o Filipa Kuffu

Nejde o verejný záujem ani o to, či ide o Filipa Kuffu

Smeru ide o to, aby Filip Kuffa nebol ďalšou neriadenou strelou v parlamente

Aktéri sporu môžu byť spokojní, len príroda a verejný záujem krvácajú.

Nie som ministerský úradník, a preto neviem detailne posúdiť, čo sa za uplynulé tri roky dialo a deje v envirorezorte. Ale ako občanovi, ochranárovi a jednému z iniciátorov vzniku a architektov pôvodnej podoby Ministerstva životného prostredia mi nedá, aby som v tejto veci mlčal.

Od začiatku sme vedeli, že ľudia, ktorí sa po voľbách 2023 dostali do vedenia rezortu, urobili politickú kariéru okrem iného na lživom tvrdení, že treba bojovať proti zlým ochranárskym mimovládkam, ktoré vraj okrádajú štát. To sme vyvrátili na konkrétnych číslach, ale zlý dojem v ľuďoch zostal a nikto sa za nactiutŕhanie neospravedlnil.

Čo všetko sme vedeli

Videli sme, ako sú znevažovaní vedci a vedkyne, ktorí upozorňovali na neodborné prešľapy a konanie v rozpore s poslaním ministerstva. Potom sme videli, ako sú jeden po druhom bez udania dôvodu odvolávaní kompetentní riaditelia národných parkov, odborných rezortných organizácií, inšpekcie životného prostredia i jednotlivých sekcií na ministerstve. A zároveň sme videli, kto nastupuje na ich miesta, vrátane až troch štátnych tajomníkov.

Videli sme, ako sa novelizáciou zákonov obmedzuje účasť verejnosti na konaniach týkajúcich sa životného prostredia a ako sa paralyzuje stráž prírody. Videli sme, ako sa opakovane sľubuje riešenie starých environmentálnych záťaží – vrátane tých, ktoré zamorujú podzemné vody Žitného ostrova či prostredie v trojuholníku Michalovce – Vranov – Humenné – a ako sa v tejto veci v skutočnosti nič nedeje.

Videli sme, ako si z ochrany prírody predstavitelia rezortu robia posmech, až si rezort od ochranárov vyslúžil inovovaný názov: Ministerstvo ničenia životného prostredia. Videli sme, ako dnes už bývalý minister víta sprevádzkovanie novej sedačky na Solisko s podstatne väčšou prepravnou kapacitou a devastačnejším dosahom na susediace národné prírodné rezervácie. Tiež sme videli prikyvovanie na novú devastáciu prírody v Národnom parku Nízke Tatry v oblasti Chopka.

Videli sme, ako sa presadzujú veľké investičné zámery, z ktorých časť ani vecne pod ministerstvo nespadá, i ako ministerstvo podporuje novú, škodlivú a kapacitne predimenzovanú spaľovňu odpadov v Slovnafte. Videli sme, ako sa diletantsky pristupuje k zonácii národných parkov i to, ako sa ignorujú názory odborníkov a viaceré medzinárodné záväzky Slovenska.

Čo sa dozvedáme teraz

Mnohé z toho, čo sa tam dialo, sa dozvedáme až teraz, keď z ministerských skríň vypadáva jeden kostlivec za druhým. Premiér najskôr pod tlakom koaličnej SNS navrhol odvolať ministra Tarabu, aby po čase svoj návrh vzal späť. Vzápätí ministra odvolal parlament. Od 1. októbra 2026 je vedením rezortu poverený predseda vlády, ktorý výkon kompetencií preniesol na štátneho tajomníka Filipa Kuffu, ktorého prezident odmietol vymenovať za ministra a obrátil sa v tejto veci na Ústavný súd SR.

Realita v rezorte je zúfalá, ale všetci zúčastnení hráči môžu byť viac-menej spokojní. Andrej Danko dosiahol odvolanie Tomáša Tarabu. Premiér si splnil povinnosť voči koaličnému partnerovi. Prezident sa rozhodol ministra nevymenovať. Tomáš Taraba síce už nie je ministrom, ale mieša karty v parlamente a buduje si svoju značku. Jediný, kto sa tvári nespokojne, čiže Filip Kuffa, môže byť napokon tiež spokojný. Síce nie je ministrom de jure, ale de facto ním je.

Čo je v tajničke

Okrem toho podstatného, že táto vládna koalícia už nedokáže efektívne vládnuť a príroda i životné prostredie krvácajú, sa hrá aj o to, aby sa do parlamentu nevrátila ďalšia neriadená strela či dokonca dve. Inými slovami, ani najmenej nejde o verejný záujem a nejde ani o to, či Filip Kuffa bude alebo nebude ministrom, ale o to, aby nebol poslancom.

Veď to bol aj hlavný dôvod, prečo aj so svojím otcom zakotvili v exekutíve. Vznik Ministerstva životného prostredia s určitými nadrezortnými kompetenciami a právom veta v citlivých otázkach bol jednou z požiadaviek novembra ’89. Ale takto – aby ministerstvo slúžilo ako dojná krava pre darmožráčov a odpadový kôš pre nepohodlných – sme si to vtedy naozaj nepredstavovali.