Lacnejšie mýto? Naopak, CzechToll a SkyToll dostali desiatky miliónov navyše.
Lacnejšie mýto? Naopak, za Ráža dostali CzechToll a SkyToll desiatky miliónov navyše
Slovenské diaľnice sa opäť dostávajú do problémov. Zmeny, ktoré by mali zlacniť mýtny systém, sa ukazujú ako ilúzia. Minister dopravy a výstavby, Jozef Ráž, sa ocitol v obkľúčení otázok o vhodnosti nákladov, ktoré vyplývajú zo spolupráce so súkromnými firmami CzechToll a SkyToll.
Pred rokom sa Národná diaľničná spoločnosť (NDS) dohodla s CzechTollom na cenovej podpore za mýtne služby vo výške takmer 28 miliónov eur. Avšak bez varovania a zjavne bez dôvodu sa táto suma už z roka na rok zdvojnásobila na 52,5 milióna eur. Vedenie ministerstva dopravy, miesto, aby čelilo zjavnej nezrovnalosti, len zakončilo, že podmienky nastavil ich predchodca a oni jednoducho pokračujú bez zmeny.
Nie je to však jediný problém. Na otázku, kto za tento zásadný skok v cenách ponesie zodpovednosť, ministerstvo mlčí. Mýtne sa stalo obávanou pascou slovenského hospodárstva. Viaceré sľuby, ktoré sa týkali „zníženia nákladovosti“ pri obstaraní mýta, ako sa očakávalo, sa rozplynuli v prázdne slová.
Dôkazom sú aj štatistiky – očakávaný podiel autodopravcov prechádzajúcich na európske mýto (EETS) sa ukázal byť ďaleko od optimistických prognóz. Zatiaľ čo sa hovorilo o 90% presune, reálne údaje ukazujú iba 60% adherenciu. Kým väčšina dopravcov zostáva v predraženom slovenskom mýte, náklady na správu mýtneho systému sa rýchlo zvyšujú.
Stávame sa svedkami postupne sa rozvíjajúcej špirály, pričom čiastkové zmluvy s CzechTollom sa podpisujú bez akýchkoľvek reálnych vyjednávaní o cenách. Podľa expertov je zrejmé, že privatizácia mýtneho systému nás privádza do hlbokých finančných problémov – hoci NDS začiatkom roka avizovala spustenie nového mýtneho systému, reálne zmeny zatiaľ neprichádzajú. A znovu, straty sa hromadia.
Súčasní dodávatelia, SkyToll a CzechToll, majú podporu silnej finančnej skupiny PPF, ktorá ovláda významné majetky a médiá. Toto prepojenie len posilňuje pochybnosti o transparentnosti a férovosti celého procesu. Fakty naznačujú, že občania môžu za finančnými stratami vidieť nielen zlú ekonomickú politiku, ale predovšetkým korupčné praktiky, ktoré podkopávajú dôveru v štátny systém.
Bez systematického prístupu a s ukončením dozoru zo strany Úradu pre verejné obstarávanie zostáva slovenský mýtny systém neefektívny a pre jeho užívateľov cholericky drahý. Vzniká otázka, či sa konečne nájdu autority, ktoré by sa postavili proti tomuto plytvaniu verejnými prostriedkami a podnecovali skutočné reformy potrebné na obnovenie takej vykorisťovanej dôvery.
Bez ohľadu na to, aké elegantné vyhlásenia padnú z úst politikov, faktom ostáva, že slovenské diaľnice a ich správa sú náročné a zle nastavene v systémoch za tenké desiatky miliónov. Čas na prijatie reálnych, udržateľných krokov je čím ďalej naliehavejší.
