Spor o ruskej agresii nie je len obyčajným sporom

Fico a Blaha už predbehli AfD aj Republiku

Bývalý veľvyslanec a bývalý predseda SDĽ Peter Weiss vo svojom komentári pre SME upozorňuje, že Robert Fico sa otvorene pridal na stranu ruského imperializmu a revizionizmu a Trumpovej politiky appeasementu voči Putinovi.

Weiss pripomína, že vo februári 2025 napísal, že Fico sa otvorene pridal na stranu ruského imperializmu. Citoval aj Ficove slová z 13. februára 2025, podľa ktorých počas decembrovej návštevy Kremľa s Putinom „aktívne pracoval na budúcnosti Slovenska“. Autor sa vtedy pýtal, akú budúcnosť to pripravuje, keď ju konzultuje s prezidentom agresorského Ruska a obchádza spojencov a partnerov v EÚ.

Podľa Weissa je dnes odpoveď jasnejšia, aj keď premiér neinformoval o obsahu niekoľkohodinového rokovania medzi štyrmi očami s Putinom 23. decembra 2024. Fico sa s Putinom stretol opäť 9. mája 2025 v Moskve a potom v Pekingu. Jedným z výsledkov dohôd je podľa autora postavenie novej sochy maršala Koneva.

Ficova vláda tiež obnovila medzivládnu komisiu s Ruskom. Juraj Blanár v Moskve oznámil, že Slovensko chce rozvíjať spoluprácu s Ruskom všade tam, kde jej nebránia sankcie. Weiss to označuje za postupnú normalizáciu vzťahov s agresorským štátom ešte počas jeho vojny proti Ukrajine a za zradu spoločných pozícií Európskej únie.

Podľa autora ruská propaganda pochopila politický význam Blanárovej cesty a zdôrazňovala, že Slovensko pomáha prelomiť tabu komunikácie a spolupráce s Moskvou a vymaniť sa z izolácie v Európe. Putinovi ide o to, aby Rusko vyčerpané vojnou, sankciami a stratou európskych trhov čo najskôr obnovilo príjmy, dovoz technológií, obchodné väzby a politickú legitimitu.

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka v auguste na porade veľvyslancov podľa Weissa jasne povedal, že ruská invázia zásadne poškodila európsku bezpečnosť a že návrat k normálnym vzťahom s Ruskom nie je možný, pokiaľ agresia pokračuje. Blanár má podľa autora zásadne iný názor, keď tvrdí, že s Ruskom treba hovoriť, lebo nikam nezmizne.

Slovenská vláda podľa Weissa namiesto brania ruských imperiálnych ambícií vážne a posilňovania spojenectiev, spoločnej obrany a kapacít odstrašenia odmeňuje agresora predčasným návratom k normálnemu biznisu, bez ústupkov v prospech udržateľného mieru a zachovania suverenity Ukrajiny.

Autor označuje Blanárovu argumentáciu za amorálnu, pretože barbarská vojna sa v nej postupne mení na akýsi gavaliersky delikt, nad ktorý sa treba povzniesť, lebo Rusko má plyn a ropu. Ukrajinci pritom podľa neho platia životmi za zachovanie svojej suverenity a práva rozhodovať o vlastnom štáte.

Weiss zdôrazňuje, že sankcie nie sú aktom pomsty proti Rusom, ale jedným z mála nenásilných nástrojov, ktorými možno znižovať ruskú schopnosť financovať vojnu a zvyšovať cenu pokračovania agresie. Ich zmyslom je dostať Moskvu k dohode, ktorá nebude kapituláciou napadnutej krajiny.