Zneste ich reči, odo mňa by bol ich život horší. Ako sa lovia obete osamelosti?
Znášam ich „kecy“, bezo mňa by bol ich život ešte horší. Ako sa lovia obete v epidémii osamelosti?
Brian a Silvia sa zoznámili cez zoznamku Tinder. Brian bol 52-ročný americký vojak slúžiaci v Sýrii a Silvia španielska zubárka, vzdelaná, inteligentná a sčítaná žena. Je rozvedená a celé roky sa venovala výchove troch detí. V láske sa jej dlho nedarilo a po odchode detí z domu sa cítila osamelá.
Keď sa spoznala s Brianom, vzťah na diaľku pre ňu znamenal nádej na nový začiatok. Brian bol trpezlivý, pozorný, romantický a najmä presvedčivý. Vzťah s mužom, ktorého nikdy nevidela, bol príliš dokonalý, aby bol skutočný. Brian v skutočnosti nebol americkým vojakom. Išlo o podvodníka z Nigérie, ktorého cieľom bolo vytiahnuť z obetí peniaze. Tento typ podvodov sa označuje ako romance scam.
Sondu do fungovania podvodov poskytuje kniha Yahoo Boys od španielskeho novinára Carlosa Barragána. Zubárka Silvia bola autorova matka. Podozrenie vzniklo, keď Silvia synom oznámila, že Brian jej chce poslať tehličky zlata z úkrytu teroristov a žiada peniaze na ich transport. Autor nainštaloval aplikáciu na sledovanie IP adries a zistil, že Brianove správy neprichádzajú zo Sýrie, ale z nigérijského Lagosu.
V Nigérii autor narazil na znudených mladíkov bez zamestnania, pre ktorých sa podvádzanie naivných ľudí zo Západu stalo živobytím. Nálepku Yahoo Boys získali mladí muži z Nigérie v nultých rokoch, keď podvody realizovali cez masové odosielanie e-mailov a na kontaktovanie obetí používali e-mailové adresy od americkej spoločnosti Yahoo. Tieto podvody majú označenie 419 podľa paragrafu nigérijského trestného zákonníka, ktorý sa zaoberá podvodmi.
Kým prvá generácia Yahoo Boys sa zameriavala primárne na chamtivosť, súčasná generácia cieli na ľudí, ktorí uviazli v epidémii osamelosti. Podvodníci dokážu analyzovať, čo konkrétnej obeti v živote chýba, a ponúknu jej dokonalú ilúziu a nádej. Kým ženy hľadajú pozornosť, pocit bezpečia a niekoho, s kým môžu zdieľať každodenný život, v prípade mužov je to snaha získať atraktívnu ženu.
V západnej Afrike prebiehajú podvody neformálnejšie. Väčšinu podvodníkov tvoria nezamestnaní mladí muži, ktorí konajú samostatne. Postupne sa pretransformovali na paralelný ekonomický pilier, ktorý do Nigérie pumpuje peniaze a priamo či nepriamo živí milióny ľudí. Podľa Federálnej obchodnej komisie len v roku 2025 obrali títo podvodníci Američanov o takmer 1,5 miliardy dolárov.
Jeden z podvodníkov v knihe je Biggy. Má 172 centimetrov a má tesne pred tridsiatkou. Od obetí vymámil celkovo vyše 40-tisíc dolárov. Jeho život je začarovaný kruh. Ak sa mu podarí vylákať od obetí peniaze, okamžite ich prefláka a preje. Biggy sa k podvodom dostal v roku 2012, keď videl, že jeho rovesníci nosia pekné oblečenie, majú iPhone a hodinky.
Jeho stratégia je postavená na trpezlivosti a profilovaní obetí. Najprv študuje ich zvyky, hľadá dôvody ich osamelosti a postupne v obetiach buduje citovú závislosť. Týždne či mesiace udržiava komunikáciu bez toho, aby požiadal o jediný dolár. Až keď obeť bezhranične verí, že našla spriaznenú dušu, prechádza do útoku. Nepovažuje sa za podvodníka: „Sme mozgy, nie podvodníci. Prinášame do Nigérie peniaze.“
Biggy sám seba presviedča, že obetiam vlastne pomáha. Znáša ich „kecy“, venuje im čas a pozornosť a tvrdí: „Bezo mňa by bol ich život ešte horší.“ Obete vníma ako dobrovoľných účastníkov podvodu. Tvrdí, že obete nie sú hlúpe. Mnohí podľa neho tušia alebo dokonca vedia, že ide o podvod, no sú takí zúfalo osamelí, že radšej platia ďalej, len aby neprišli o ilúziu vzťahu a komunikácie.
