S tínedžermi z dedín sme sa rozprávali o tom, že chcú vychovávať deti v Terchovej
Chcem vychovávať deti v Terchovej, aj keď v Nemecku zarobím trikrát viac
Pätnásťročná Ľudmila sníva o štúdiu prírodných vied vo Valencii, 18-ročný Marcel o tom, že si postaví vlastný dom v Terchovej. Jeho kamarát Michal chce vycestovať do Švajčiarska, aby si čo najviac zarobil. Mária s Paulínou túžia byť lekárky, no nevedia si predstaviť mať ambulanciu v dedinách, odkiaľ pochádzajú.
Rozprávali sme sa so šiestimi mladými ľuďmi od 15 do 18 rokov z dedín Žilinského kraja. Ten podľa správy Európskej komisie patrí medzi regióny s najvyšším rizikom odlivu mladých ľudí v Únii. Tínedžeri z Terchovej, Rajeckej Lesnej, Lietavskej Lúčky, Lodna či Radole opísali, ako vnímajú život na vidieku.
Samostatnejší než deti z mesta
Mária a Paulína majú šestnásť rokov a pochádzajú z dedín s približne tisíc obyvateľmi. Paulína vyrastá v kysuckej obci Lodno, Mária v Rajeckej Lesnej. Každý deň dochádzajú na žilinské gymnázium, kde sa skamarátili. „Momentálne sú tu výluky na vlakovej trati, takže dostať sa do Žiliny trvá takto dlho. Normálne je to hodina a pol,“ hovorí Paulína. Musí vstávať okolo piatej ráno.
Na dedinskom živote si vážia praktické detstvo. „Museli sme kopať zemiaky, trhať burinu a robiť aj typické chlapčenské práce, keďže nemáme bratov,“ spomína Paulína. Mária musí pomáhať rodičom orať pole za domom. „Myslím si, že sme samostatnejší než deti z mesta,“ dodáva.
Chýbajú fitnescentrá aj koncerty
Osemnásťroční Terchovčania Marcel Komačka a Michal Gembeš sa kamarátia odmalička. Obaja dochádzajú do Žiliny na strednú odbornú školu a už aj pracujú – Marcel ako stolár, Michal ako elektrikár. „My sme určite viac zruční, alebo akoby sme my povedali – robotní. Máme aj iný spôsob zábavy – sme viac spätí s prírodou,“ hovorí Michal.
V Terchovej im chýba fitnescentrum, za ktorým musia dochádzať do Zázrivej, aj verejná plaváreň. „My sa zabávame trochu inak než naši spolužiaci z mesta. Napríklad ideme rúbať stromy – ale výhradne len tie suché. Alebo jazdíme na motorkách do hôr,“ vysvetľuje Marcel.
Bitky na dedinských zábavách zažili všetci respondenti. „Väčšinou tam ľudia prídu dosť opití a potom sa stáva, že sa pobijú. Stačí, aby sa jeden človek s niekým pochytil, a celá partia potom drží s ním,“ smeje sa Michal.
Komunita, ktorá očakáva veľa
Mladí si na dedinách najviac cenia súdržnosť. „Nie je nás veľa, ale držíme spolu. Vytvárajú sa tu skupiny ľudí, ktorí si pomáhajú,“ hovorí Marcel. Mária z Rajeckej Lesnej spomína tradíciu viery a folklóru, ktorá spája generácie.
Vnímajú však aj negatíva. „Väčšina obyvateľov je staršia. O témach, akou je napríklad LGBTI+ komunita, je lepšie s nimi nehovoriť. Ja som pritom tiež veriaca a nemám s orientáciou iných ľudí vôbec problém,“ hovorí Paulína. Šestnásťročná Kristína z Radole dodáva, že ju hnevá porovnávanie medzi ľuďmi a to, že staršia generácia nevie oddychovať.
Niektorí chcú zostať, iní sa tešia preč
Do celoslovenského prieskumu Úradu komisára pre deti sa zapojilo viac než 10-tisíc ľudí vo veku 16 až 17 rokov. Vysvitlo, že 75 percent z nich zvažuje odchod alebo sú už rozhodnutí odísť. Ľudmila z Lietavskej Lúčky chce po strednej škole študovať prírodné vedy vo Valencii. Paulína by sa rada uplatnila ako lekárka v Česku alebo v zahraničí.
Mária sa zo Slovenska odísť nechystá, medicínu by chcela študovať v Bratislave a neskôr sa vrátiť do regiónov. Marcel si chce postaviť vlastný dom na pozemku rodičov. „Práve táto myšlienka ma v Terchovej veľmi drží. Vedel by som si tam predstaviť vychovávať deti, pokojne aj o dva roky,“ hovorí 18-ročný stolár.
Michal má opačný pohľad. „Ja si teda neviem predstaviť mať rodinu takto skoro, chcem ju určite až po tridsiatke. Najskôr chcem ísť do sveta, pocestovať, veľa toho vidieť a hlavne si dobre zarobiť,“ zasníva sa mladý elektrikár. Ako remeselníci si v zahraničí dokážu zarobiť trojnásobok oproti Slovensku. Neskôr by sa rád do Terchovej vrátil.
