Začiatok krásnych záhrad: Ako si šľachta obľúbila anglické parky?

Od baroka k romantizmu: Prečo šľachta podľahla čaru anglických parkov?

Anglické parky na Slovensku sú zachované v pomerne veľkom množstve a niektoré z nich patria k tým najvýznamnejším v strednej Európe. Ich vznik súvisí s prechodom od barokovej záhrady k novému typu krajinárskej tvorby, ktorá kládla dôraz na voľnosť, prirodzenosť a cit.

Parky obklopujúce rezidencie boli výsadou panovníckych dvorov a symbolom zvrchovanosti absolutistickej moci. Aristokracia v parku videla priestor na prezentáciu starobylosti svojho rodu, ideí súdobých i antických filozofov a kontinuity s dejinami. Anglický park ako umelecké dielo, do ktorého je pretavený filozofický traktát, nie je možné spájať s parkami mestského typu či s botanickými záhradami.

V 17. storočí sa pod vplyvom Jacquesa Boyceaua rozšíril názor, že záhrada je pokračovaním interiéru. V 18. storočí sa s nastupujúcim senzualizmom stretávame s výrazmi ako pitoreskný, poetický, tajomný, vznešený či stratený raj. Motív rajskej záhrady je v kultúrnych dejinách prítomný takmer nepretržite.

Už v roku 1624 sa sir Henry Wotton zaoberal pozorovateľom a žiadal kontrast pravidelných budov a nepravidelných záhrad. Kontrast medzi architektúrou a prírodou mal nabádať na zamyslenie. Stephen Switzer hovoril, že pre inteligentnú a vznešenú povahu je kus zrúcaniny väčšou inšpiráciou ako najkrajšia budova.

V našom prostredí boli využité zrúcaniny hradu Parič v Trebišove či zvyšky forgáchovského kaštieľa v Čachticiach, no budovali sa aj umelé zrúcaniny, ako napríklad v Betliari. Významný nemecký historik Adrian von Buttlar sa zamýšľa nad vznikom anglického parku ako reakcie na francúzsky park. Okolo roku 1720 sa objavuje záhradný typ, ktorý podľa miesta svojho vzniku pomenovali anglický park.

Vnútorný duchovný rozmer záhrad sa požadoval aj na základe poznania Orientu, menovite čínskych záhrad. Nevyumelkovanosť a prirodzenosť čínskych záhrad inšpirovala európskych znalcov. Približne od polovice 18. storočia sa tvorcovia odpútavali od pravidelnosti tvarov a prikláňali sa k prírodným formám.

Najtypickejším príkladom spojenia francúzskej a anglickej formy je park Csákyovcov v Hodkovciach či Andrássyovcov v Trebišove. Vzťah architektúry a prírody v parku je interaktívny. Prírodný rámec ukrýva a dopĺňa architektúru, ktorá naopak dodáva parku rôzne významy.

Jane Austenová v románe Pýcha a predsudok opísala prvý kontakt pozorovateľa a parku v Pemberley. Elisabeth bola očarená a ešte nikdy nevidela miesto, kde by príroda bola štedrejšia alebo kde by prírodnú krásu menej znehodnotil vtieravý ľudský vkus. Anglický typ parku pracoval aj s danosťami terénu. Dojem skutočnej prirodzenosti sa docieľoval vytvorením širokých priehľadov.

Krásny príklad spájania parkových zákutí a výhľadov nachádzame v andrássyovskom sídle v Betliari. Umelé pahorky a vyvýšeniny sú majstrovsky vybudované v anglickom Stowe a čiastočne aj v Eisenstadte. Do anglického parku je zakomponovaná aj hravá objavnosť symbolických významov a prírodných zákutí.

Stoweský park patrí medzi najstaršie svojho druhu a na základoch geometrického parku ho navrhol záhradný architekt William Kent okolo rokov 1710 – 1720. Početné stavby od antiky cez stredovek až po klasicizmus sú odrazom kultúrneho vedomia. Gotický kostol, tzv. Chrám slobody, patrí medzi prvé architektúry oživujúce stredovekú gotiku.

Na území dnešného Slovenska bola gotika v 19. storočí takmer výlučne štýlom aristokracie. Anglománia sa prejavovala v prestavbách sídel, ale aj rodinných hrobiek a mauzóleí, ktoré sa stávali súčasťou anglických parkov. Tento štýl zapadol do vzmáhajúceho sa kultu predkov.

Anglický park sa približne od 60. – 70. rokov 18. storočia stal predmetom obdivu a nákladných zahraničných ciest. Aj naše prírodno-krajinárske parky sú svedectvom prebrania formálnych znakov, no ich tvorcovia sa snažili zachovať pôvodné idey a obohatiť ich o domácu tradíciu.