Zachránil rodinu, prežil režimy aj vojnu. Najstarší stánok v Martine nakoniec zničila súčasnosť.

Zánik historického stánku v Martine: Príbeh plný skúseností

V srdci mesta Martin, na mieste, kde sa stretávali generácie, zanikol legendárny novinový stánok. Nachádzal sa pri Múzeu Andreja Kmeťa a jeho história siaha až do začiatku 20. storočia, keď bol postavený ako podpora vdove po martinskom richtárovi Igorovi Thurzovi, ktorého smrť zanechala rodinu bez príjmu. Od svojho otvorenia v roku 1926 hrá stánok významnú úlohu v miestnej komunite, no 14. júla 2026 oznam o jeho uzatvorení prekvapil mnohých Martinčanov.

Rodina Havelkovcov, ktorá stánok prevádzkovala, sa o jeho udržanie snažila roky, hoci prevádzka bola dlhodobo stratová. Sestra majiteľa, Katarína Cikraiová, poznamenáva, že zákony pre malých podnikateľov sa stali prísnejšími a možnosti podnikania obmedzené, čo viedlo k ťažkostiam s udržaním prevádzky. Rovnako aj konkurencia a zmeny v parkovacej politike znížili návštevnosť centra mesta, čo tento historický stánok nakoniec položilo na kolená.

Príbeh stánku nie je len o ťažkostiach, ale aj o príležitostiach. Prežil hospodársku krízu, vojnu a desaťročia komunistického režimu. Podľa Cikraiovej bol stánok až do jeho znárodnenia v roku 1948 dôležitým miestom, kde sa predával tabak a noviny. Mnohí známi umelci, ako napríklad maliar Martin Benka, tu nachádzali svoje zásoby tabaku.

Igor Thurzo, zakladateľ stánku, bol známy svojou aktivitou pri rozvoji mesta, a keď zomrel, Martinčania mu chceli vzdať poctu. Zbierkou vybudovali stánok pre jeho vdovu, čím zabezpečili jej živobytie. Našli sa takýmto spôsobom odkazy na hodnoty solidarity a pomoci, ktoré sú v tom čase veľmi aktuálne.

Hoci rodina Havelkovcov sa snažila udržať stánok v prevádzke, miesto sa stávalo z roka na rok menej atraktívnym pre bežných zákazníkov. Industrizácia a rozvoj počas 90. rokov na chvíľu priniesli nádeje, ale nielen súčasná ekonomika, ale aj komplikácie súvisiace s prevádzkovaním obchodu prišla na úkor jeho existencie.

Rodina však netúži po predaji stánku; veria, že jeho história môže pokračovať v prenájme novému nájomcovi. „Je to rodinný poklad, zbožňujeme ho,“ hovorí Katarína Cikraiová, čím potvrdzuje nesmiernu hodnotu, ktorú tento stánok má nielen pre nich, ale aj pre celú komunitu, ktorú slúžil celé desaťročia.

História stánku tak zostáva prepísaná v spomienkach Martinčanov, pričom zanecháva za sebou dozvuky porozumenia a vzájomnej podpory, ktoré sú neoceniteľné aj v dnešnej dobe.