Soňa Gyarfášová: Aj po vyhodení z STVR sa držím hesla politických väzňov, všetko je len obdobie, prejde to
O prežití a slobode v neslobode
Pri otvorení výstavy „Jáchymovskí väzni“ v košickom Múzeu obetí komunizmu, sa novinárka a dokumentaristka Soňa Gyarfášová zamyslela nad silou a odolnosťou politických väzňov. „Ani uránové bane ich nedokázali zlomiť. Politických väzňov držala pri živote solidarita, priateľstvá, viera, vzdelávanie aj schopnosť vidieť utrpenie iba ako jednu kapitolu života,“ povedala. Na vernisáži sa s ňou diskutovalo aj o tom, kde človek nachádza slobodu v neslobode a o tom, prečo sa bývalí väzni s obrovskou odvahou vracali na miesta svojho utrpenia.
Reflexia psychológie prežitia
V rozhovore sa dotkla aj otázky, čo pomáhalo prekonať najťažšie obdobia v komunistických väzniciach. „Milióny ľudí si dnes len ťažko predstavia hrôzy, ktoré väzni zažili. S týmito politickými väzňami som sa stretávala dlhé roky a prekvapilo ma, akí boli láskaví, tolerantní a bez nenávisti,“ hovorila. Ľudia, ktorí prežili či už mučivý život v uránových baniach, alebo v celách, si vedeli zachovať úsmev a humor, a našli si aj hlboké životné filozofie, ktoré im pomáhali v ťažkých časoch.
Solidarita a kreativita ako prostriedky prežitia
Soňa Gyarfášová ďalej vysvetlila, že medzi najdôležitejšie faktory, ktoré pomáhali väzňom prežiť, patrila nielen solidarita, ale aj kreativita a osobná vynaliezavosť. „V týchto ťažkých podmienkach sa rodili texty, básne a unikátne divadelné hry,“ spomína na väzňov, ktorí vymýšľali divadelné predstavenia a organizovali vlastné tvorivé dielne. Taktiež je s hrdosťou vedela podeliť o príbeh Branislava Tvarožeka, ktorý na túto kreativitu spomína ako na táborovú univerzitu, kde si väzni navzájom odovzdávali vedomosti a odborné skúsenosti.
Duchovná premena a hľadanie zmyslu
„Veľmi dôležitým aspektom, ktorý sa ukázal ako zdroj sily, bol aj duchovný život. Ľudia si museli klásť otázku, aký zmysel má ich utrpenie,“ dodáva Gyarfášová. Pre mnohých väzňov nebolo prežité utrpenie koncom života, ale iba jednou z kapitol, ktorá sa stala súčasťou ich existencia. To, ako toto ťažké obdobie hodnotili nielen ako súčasť krachu, ale ako možnosť prežitia a vizionárstva, svedčí o ich odhodlaní a vnútornej sile.
Inšpirácie pre súčasnosť a budúcnosť
V dnešnej dobe, bez ohľadu na to, aké výzvy sa objavujú, môže byť tento historický pohľad na prežitie a slobodu vnútornej vôli veľmi inšpirujúci. Gyarfášová zdôrazňuje, že hľadanie vnútornej slobody je vecou osobnej voľby a viery. „Utrpenie nie je koniec, ale niečo, čo nás môže posunúť vpred.“ Na záver dodáva, že jej cieľom je aj v budúcnosti šíriť tieto povzbudzujúce príbehy, aby inšpirovali ďalšie generácie k odvahe a nádeji.


