S rukami od cukru – o Magde Rúfusovej
O Magde Rúfusovej: Život a dedičstvo
Magda Rúfusová bola stredobodom života svojho manžela, slávneho slovenského básnika Milana Rúfusa, a predstavovala neviditeľný pilier jeho literárneho a osobného sveta. V deň, keď dostala posledné požehnanie, ochromila to všetkých, ktorí ju poznali. Ozveny jej prítomnosti cítiť nie len v akordoch jeho poézie, ale aj v jeho každodenných bojoch.
Roky plynuli a pohľad na Magdu pôsobil ako zrkadlo spomienok. Nielenže ich dcéra Zuzanka, postihnutá ťažkým postihnutím, formovala ich existenciu, ale aj táto situácia pripravila Magdu na definitívne povolanie – byť oporou nielen pre Milana, ale aj pre ich dieťa. Jej vernosť bola nespochybniteľná a intímne spojenie s jeho poetickým duchom na nezabudnuteľné obdobia, kedy prežívali spolu dni, ktoré nezanechali len stopu, ale vždy aj neviditeľný odkaz v podobe jeho básní.
V nedávnom rozhovore, Magda spomínala, ako kedysi k nim prichádzali priatelia a známi, len aby strávili čas v ich vzácnej domácnosti. S časom sa však všetko zmenilo. Ich dom, kedysi pulzujúci životom, sa stal prázdnym miestom, plným spomienok, ktoré navždy uchováva. Magda často zdieľala, aké veľmi ju to bolí – „Som stará, všetko ma bolí, chrbát, nohy, život,“ povedala, čím zdôraznila nielen fyzickú bolesť, ale aj psychické námahy vyplývajúce z osamelosti.
Bezpochyby, Magda bola jeho múzou, bez ktorej by Rúfusove dielo nemalo svoju hĺbku a emocionálnu váhu. Každý verš prenikal do duše, do jeho najhlbších myšlienok a otázok, pre ktoré sa neustále snažil hľadať odpovede. Magda bola jeho morálnym kompasom, koreňom, ktorý ho udržiaval pri zemi, čelíce každodenným ťažkostiam s dôstojnosťou a silou.
Na svete, kde sa zvrhnutie emocionálnych ťarchov stáva normou, Magda Rúfusová ostáva symbolem čistoty a oddanosti. Jej život sa stal nie len súčasťou Rúfusovej poézie, ale aj testamentom o tom, akú silu môže mať láska. V posledných chvíľach, keď sa blížila smrť, nezabudla dodať, že sa už nemodlí, pretože celý jej život bol jednou veľkou modlitbou.
Magda, ako pravá matka, poskytla domov nielen pre Milana a Zuzanku, ale aj pre všetkých, ktorí potrebovali útočisko. Čo ostalo, sú jeho slová, ktoré vyčarujú pocit tepla i bolesti; hoci Magda už nie je medzi nami, jej odkaz pretrváva, a svetlo Rúfusovej poézie bude vždy nosiť odtlačok jej existencie.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/s-rukami-od-cukru-o-magde-rufusovej-pise-mariana-cengel-solcanska
