Recyklované oblečenie pri praní uvoľňuje viac mikroplastov

Recyklované oblečenie pri praní uvoľňuje viac mikroplastov

Recyklované oblečenie nemusí byť ekologickejšie. Pri praní môže uvoľňovať viac mikroplastov

Syntetické vlákna sú bežnou súčasťou šatníkov, sú odolné voči praniu a oderom. Čoraz viac ľudí však znepokojuje ich vplyv na životné prostredie a zdravie, pretože z nich pri praní unikajú mikroplasty – častice menšie ako päť milimetrov.

Jozef Ryba z Oddelenia spracovania polymérov Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave, ktorý sa výskumu mikroplastov venuje viac ako dvadsať rokov, vysvetľuje, že tieto častice majú dlhú životnosť a rozpadajú sa na ešte menšie časti. Dostávajú sa do vody, domácností aj vzduchu a môžu sa ukladať v prírode i v ľudskom tele.

Ako sa mikroplasty dostávajú do obehu

Z oblečenia sa uvoľňujú predovšetkým praním, pričom ich množstvo ovplyvňuje oder, teplota vody aj zloženie pracích prostriedkov. Časť zachytia filtre, zvyšok putuje do čistiarní odpadových vôd. Podľa Rybu cena oblečenia nerozhoduje – záleží na zložení a odolnosti materiálu.

Oblečenie však nie je jediným zdrojom. Mikroplasty uvoľňuje aj bytový textil, obaly na potraviny či opotrebované pneumatiky. „Môžeme prejsť na celulózové oblečenie, ale tým neodstránime najväčšie množstvo mikroplastov, s ktorými sa stretávame. Najvyššia koncentrácia je vo vnútorných priestoroch,“ hovorí Ryba.

Môže nám oblečenie z umelých vlákien ublížiť?

Štúdie naznačujú súvislosti medzi mikroplastmi a niektorými ochoreniami, napríklad srdcovocievnymi. Oddelenie, na ktorom Ryba pracuje, sa v spolupráci s Národným onkologickým ústavom zameria na výskum mikroplastov v nádorových tkanivách. Zdrojom zdravotných problémov môžu byť aj chemikálie, ktorými sa textil pri výrobe ošetruje – farbivá, stabilizátory či zmäkčovadlá.

Odborník preto odporúča nové oblečenie pred nosením vyprať. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že prítomnosť mikroplastov v tele nie je dôkazom, že spôsobujú zdravotné problémy. Skupina vedcov v britskom denníku Guardian upozornila, že viaceré štúdie preháňajú výsledky alebo nemajú dostatočnú metodológiu.

Recyklovať nestačí

Len časť textilného odpadu sa podľa Európskej environmentálnej agentúry vyzbiera na opätovné použitie či recykláciu, zvyšok končí v spaľovni alebo na skládke. Viaceré značky stavajú reklamu na recyklovaných vláknach, tie však zvyčajne pochádzajú z PET fliaš, nie zo starého oblečenia.

Podľa laboratórneho výskumu nadácie Changing Markets Foundation vytvára recyklovaný polyester pri praní v priemere o 55 percent viac mikroplastových častíc než nový polyester. Štúdia zahŕňala značky Adidas, Nike, SHEIN, H&M a Zara. H&M uviedla, že každé vlákno má vplyv na životné prostredie a firma sa chce sústrediť na riešenia a inovácie. Polyester tvorí 22 percent materiálového portfólia značky, najviac využíva bavlnu.

SHEIN tvrdí, že recyklované oblečenie bolo riadne označené a dokáže vystopovať zdroj materiálu. Firma dostala v roku 2025 pokuty v Taliansku a Francúzsku, okrem iného za zavádzajúce tvrdenia o vplyve produktov na životné prostredie.

Podľa Rybu nemožno umelé vlákna recyklovať donekonečna, keďže materiál treba spracovať pri vysokej teplote a pridať stabilizátory. Opätovným spracovaním sa mikroplasty zmenšujú, no úplne sa nerozložia.

Mikroplastom sa nevyhneme. Čo teda môžeme robiť?

Odborník odporúča namiesto unáhleného vyhadzovania všetkých umelých vlákien najmä pomalšie nakupovať. Ak to rozpočet dovolí, radí postupne nahradiť oblečenie z umelých vlákien tým z prírodných materiálov, ako bavlna, ľan či konope. Aj tie majú environmentálnu stopu, a preto je najdôležitejšie kupovať len to, čo naozaj potrebujeme.