Prísľubom ministerstva kultúry už neverí. Nevidela som, že by nás niekto počúval, hovorí Vakulová z Divadelného ústavu.

Odstúpenie Alžbety Vakulovej z pozície riaditeľky Divadelného ústavu

Alžbeta Vakulová, doterajšia poverená riaditeľka Divadelného ústavu, sa rozhodla ukončiť svoje pôsobenie na tejto pozícii po ôsmich rokoch práce v rôznych funkciách v inštitúte. Od augusta 2025 bola poverená riadením inštitúcie, avšak koncom februára 2026 podala výpoveď, pričom považovala situáciu v ústave za neudržateľnú.

Riziká a výzvy v oblasti kultúry

Vakulová vo svojom vyhlásení uviedla, že nevníma potrebu byť “výkonnostnou manažérkou”, ktorá by udržiavala inštitúciu v nevyhovujúcich podmienkach len preto, aby to vyzeralo, že je všetko v poriadku. Na ministerstve kultúry si podľa nej partnera na dialóg veľmi nevytvorili. Potvrdila, že jej ambície súviseli so zabezpečením kontinuity a rozvoja, avšak okolnosti, vrátane auditu a konsolidácie, jej plány prekazili.

Percepcie situácie na ministerstve kultúry

V rozhovore sa zamýšľa aj nad tým, do akej miery ministerstvo reaguje na problémy až po ich medializovaní. Podľa jej názoru sú prísľuby ministerstva, vrátane plánovaného vrátenia rozpočtov, len povrchnými riešeniami a situáciu to nevyrieši. Festivaly a podujatia, na ktorých inštitúcia roky pracovala, sú ohrozené zásadnými obmedzeniami financovania a zavedením snahy o konsolidáciu.

Stav Divadelného ústavu

Vakulová zanecháva Divadelný ústav v stave, ktorý opisuje ako nastavený len na základný chod inštitúcie bez perspektívy rozvoja. “Nebola som schopná udržať jeho činnosť za súčasných podmienok,” hovorí. Dodáva, že sa nechcela vracať na svoje pôvodné pracovné miesto, keďže ústav nemá prostriedky na jej plat. Snažila sa dosiahnuť veci v rámci možností, ale konštatuje, že situácia sa nezlepšila.

Budúcnosť po odchode

Po odchode z Divadelného ústavu má plán nastúpiť do Múzea mesta Bratislava, čo jej umožní naďalej pracovať so zbierkami. Počas svojho pôsobenia v Divadelnom ústave sa stretla s mnohými výzvami, ktoré jej posilnili zmysel pre zodpovednosť a potrebu hľadať riešenia problémov v oblasti kultúry.

Reflexia skúsenosti

Na otázku, či by sa znova rozhodla stať riaditeľkou, odpovedá, že by záležalo na okolnostiach, avšak poukazuje na to, ako ju táto skúsenosť zmenila. Uznáva, že riadenie kultúrnej inštitúcie si vyžaduje znalosti odboru a riadiace schopnosti, ktoré sú kľúčové na zabezpečenie kontinuity vo fungovaní inštitúcie bez toho, aby sa podmieňoval jej význam osobnými cieľmi. Jej reflexie ukazujú na komplexitu situácie v slovenskej kultúre, kde riešenia zlyhávajú vo svetle nedostatočnej komunikácie a reakcií zo strany štátnych inštitúcií.