Oravských emigrantov chráni archanjel Rafael. V Habovke mu postavili sochu.
Umělecké dielo ako symbol beznádeje a nádeje
Ako sa dajú spájať vzdialené kontinenty a kultúry? Thomas Klimek Ward, Američan so slovenskými koreňmi, sa rozhodol pozostaviť bronzovú sochu, ktorá bude pripomínať Oravcov, ktorí museli opustiť svoju vlasť. Socha archanjela Rafaela sa stala symbolom vysťahovalectva, ktoré je v súčasnosti opäť aktuálne. Vzniká tak otázka: Čo nás vlastne spája s miestom našeho pôvodu?
História vystupuje na povrch
Vzdialené mesto v Illinois je domovom Thomasa a jeho korene ho priviedli späť na Oravu, k odkazu jeho predkov. S dlhoročnou priateľkou, Lýdiou Vojtaššákovou, a niekdajším starostom Eduardom Lajčinom diskutovali o vhodnej forme vďaky. Napokon si zvolili sochu, ktorá má trvale zanechať odkaz na ďalšie generácie. Míňajú sa slová vďačnosti vo chvíľach, keď za týmto gestom stoja hlboké osobné príbehy, ale aj smútenie za odchodom.
Hlavné posolstvo sochy
Celé dielo je zasadené do farskej záhrady v Habovke, kde pripomína Archanjela Rafaela ako patróna vystahovalcov a pútnikov. Je jasné, že táto socha nie je len umeleckým predmetom, ale aj silným symbolom pocitu domova, ktorý mnohí ľudia zdieľajú. Odchod z domova, ktorý sa neustále opakuje, horšie prežívajú tí, ktorí sa vracajú a čelí realite zmeneného krajiny.
Umenie ako nástroj zmien
Podobne ako umenie, ktoré reflektuje naše vzťahy a opletačky, aj bronzová socha stojí ako strážca histórie. Neprejde bez povšimnutia – stáva sa symbolom identifikácie s pôvodom a znovu oživuje spomienky. Takmer každá komunity, a to nielen na Orave, sa potýka s týmto fenoménom. Čo pre nás znamená existenciu v novej realite, akú váhu majú naše korene a aké sú naše povinnosti voči tým, ktorí obstáli v ťažkostiach?
Odraz niečoho väčšieho
Rafael, archanjel, sa stal ikonou pre tých, ktorí sa čelili ťažkostiam a hľadali zmysel vo svojich novo nadobudnutých identitách. Pre hlbokú nostalgickú jazdu, ktorú mnohí cítia – nielen Oravci – zanecháva socha niečo, čo presahuje jej fyzickú prítomnosť. Je to pripomienka, že hoci je naša cesta tá najťažšia, naša historia je vždy s nami, a bez ohľadu na situáciu, sme vždy spätí so svojou minulosťou.
