ná pamiatka, radnica chce presťahovať školu
Chátrajúca národná pamiatka v Liptovskom Mikuláši naberá nové ambície
V srdci Liptovského Mikuláša dominuje historická stavba župného domu, ktorá síce stále stojí, no jej stav je alarmujúci. Opadajúca omietka a obklopenie páskami naznačujú, že chronický nedostatok financií predsa len ohrozuje jedno z našich kultúrnych skvostov. Radnica už vyššie zmienila plány na preustrojenie budovy na sídlo základnej umeleckej školy, ktorá v súčasnosti funguje v dvoch rozdielnych, nevhodných priestoroch.
Rekonštrukcia župného domu sa odhaduje na desiatky miliónov eur a mesto sa chystá získať úver vo výške 300-tisíc eur na projektovú dokumentáciu. Na jednej strane stojí presné prispôsobenie priestorov potrebám školskej výučby, na druhej strane závažnosť situácie, keď ide o národnú kultúrnu pamiatku. Predpoklady napĺňa aj existencia niektorých menších družstiev, konzulátu a úradov vo vnútri budovy, čo vyžaduje rozumnú dohodu o budúcom využití.
Diskusie medzi poslancami a občanmi
Otázku využitia špecifického miesta otvorila nedávna debata medzi poslancami mestského zastupiteľstva. Rôzne názory poslancom ukázali, že nie každý z nich sa s plánom presťahovania umeleckej školy stotožňuje. Poslankyňa Anna Dvorčáková vyzvala na diskusiu pred konečným rozhodnutím, pričom vyzdvihla potrebu špeciálnych hygienických a technických požiadaviek na prevádzku školy.
Na druhej strane poslanec Ľubomír Raši prišiel s podporou pre rekonštrukciu, no s názorom, že by malo ísť o jasnú a transparentnú víziu využitia.— rozrehotanú podnecuje aj kritika, že budova možnosti na usporiadanie kultúrnych akcií a spoločenských aktivít obsiahne iba ťažko. V prípade presťahovania umeleckej školy by tak ho budúci záujem o priestor mohol významne ovplyvniť.
Realita, ktorá sa musí zmeniť
Existuje obava, že základná umelecká škola neuspokojí všetky požiadavky. Pripomienky poslankyne Tatiany Šufliarskej poukazujú na význam tejto budovy pre kultúrny život a opatrenie, ktoré by ju mohli posunúť na vedúcu úlohu medzi ostatnými funkciami. Dnešné podmienky župného domu sa nemôžu obmedziť na administratívu, skôr by mala slúžiť pre širokú verejnosť.
Aj primátor Ján Blcháč v tomto smere zdôrazňuje, že mestské budovy musia byť využívané tak, aby sa s nimi zachádzalo s vážnosťou a naplnením ich potenciálu. Nakoniec, nie je to len o tom, či mesto potrebuje ďalšiu administratívnu budovu, ale najmä o tom, akú hodnotu a efektívnosť prinesie do budúceho rozvoja regiónu.
Hľadanie riešení pre bohatú históriu
Historické zázemie župného domu, postaveného už v roku 1793, naznačuje, akú dôležitú funkciu mal v administratíve v priebehu desaťročí. Jeho transformácia na kultúrne centrum by bola logickým krokom a pomocou pre celú komunitu. Mestská správa zdôrazňuje potrebu hľadať efektívne využitie, ktoré zabezpečí, aby budova už nemusí platiť za pasívne sedenie na námestí, ale skôr sa stala aktívnym centrom kultúry a vzdelávania.
V konečnom dôsledku, dá sa povedať, že mestské úrady musia konať rýchlo a rozhodne. Iba tak môže byť obyvatelstvo a budúce generácie hrdé na svoje kultúrne dedičstvo a miesto, kde žijú.
