Miška na Harvarde: Úlohy sme riešili spolu, školné stálo 180-tisíc
Miška študovala na Harvarde: Každú úlohu sme riešili spolu, školné na dva roky stálo 180-tisíc
Štúdium v zahraničí lákalo Michaelu Koščovú už od strednej školy. Vďaka európskym programom Comenius a Erasmus, ako aj možnostiam, ktoré ponúkala Karlova univerzita, strávila po jednom semestri v Luxemburgu, Barcelone a New Orleans. Tieto skúsenosti ju utvrdili v presvedčení, že aj v magisterskom štúdiu chce pokračovať v zahraničí.
Spoločnosť, v ktorej dnes pracuje, podporuje svojich zamestnancov v získavaní skúseností aj mimo ich každodennej práce. Michaela sa rozhodla pre štúdium MBA a zamierila na Harvard Business School. Spočiatku neverila, že by ju na túto prestížnu školu mohli prijať.
„Štúdium na Harvarde si vyžaduje veľa čítania, premýšľania a dôkladnú prípravu na každú hodinu. Zároveň sa tam neustále deje toľko zaujímavých vecí, že by si najradšej bol na troch či štyroch miestach naraz,“ hovorí.
Intenzívne obdobie a metóda prípadových štúdií
Štúdium trvá dva roky a je rozdelené do štyroch semestrov. V prvom ročníku majú všetci študenti rovnaké povinné predmety, ktoré pokrývajú základy stratégie, korporátnych financií či marketingu. V druhom ročníku si vyberajú z veľkého množstva voliteľných predmetov.
„Bolo to pre mňa mimoriadne intenzívne obdobie. Aj keď priamo v škole netráviš až tak veľa hodín, samotné štúdium ti zaberie množstvo času,“ opisuje Michaela. Typicky trávili päť až šesť hodín denne v škole, no ďalšie hodiny im zabrala príprava na nasledujúci deň.
Harvard využíva takzvanú metódu prípadových štúdií. Namiesto teoretických prednášok študenti riešia reálne situácie z biznisu. Pred hodinou dostanú približne 20-stranovú prípadovú štúdiu, ktorú musia zanalyzovať a pripraviť si vlastné riešenie. Na druhý deň o rôznych prístupoch diskutujú v triede.
„V triede nás je 90 a vlastne sa učíme od seba navzájom. Každý prichádza z iného prostredia a s úplne odlišným pohľadom na svet,“ hovorí.
Prijímací proces a financovanie štúdia
Prijímací proces na Harvard má dve kolá. V prvom uchádzač posiela písomnú prihlášku, ktorá zahŕňa štandardizované a jazykové testy, životopis, výpis známok, odporúčania a esej. Dokopy má prihláška približne 40 strán. Ak postúpi do druhého kola, čaká ho osobný 30-minútový pohovor.
„Úprimne, vôbec som nepočítala s tým, že by ma mohli prijať. Až do poslednej chvíle som si nevedela predstaviť, že by to naozaj mohlo vyjsť,“ spomína Michaela. Výsledok sa dozvedela po viac ako piatich týždňoch od pohovoru.
Školné sa za dva roky pohybuje okolo 150-tisíc eur. Študenti preto využívajú rôzne možnosti financovania. Časť študentov má štúdium hradené zamestnávateľom, podobne ako Michaela. Ide najmä o ľudí, ktorí predtým pracovali v consultingu, private equity či investičnom bankovníctve.
Michaela dostala správu o prijatí v decembri 2019 a na Harvard mala nastúpiť v lete 2020. Pre pandémiu covidu sa však rozhodla nástup odložiť a nastúpila až v lete 2022.
Vzťahy s profesormi a spolužiakmi
Prístup profesorov bol podľa Michaely oveľa osobnejší, než na aký bola zvyknutá. Keďže profesori viedli hodiny formou diskusií, veľmi dobre poznali svojich študentov.
„Čo ma dodnes prekvapuje, je, že si nás naozaj pamätajú. Keď idem do Bostonu, občas im napíšem a radi sa stretnú,“ hovorí.
Napriek prestíži školy nevnímala medzi študentmi rivalitu. „Diskusie boli vždy veľmi kultivované a vôbec som nemala pocit, že by sme medzi sebou súperili. Nešlo o to, kto má pravdu, ale skôr o to, čo sa môžeme jeden od druhého naučiť,“ opisuje.
Z Harvardu si odniesla aj dlhodobé priateľstvá. Priemerný vek študentov bol okolo 29 rokov. „Prakticky každý deň mám niekoľko otvorených konverzácií s kamarátmi z Harvardu,“ dodáva.
Na psychohygienu počas štúdia veľa priestoru nezostávalo. „Boli to dva roky plné zážitkov a podnetov, ale zároveň aj poriadne vyčerpávajúce. Pred návratom do práce som si musela dať pekne po starom jedny dvojmesačné letné prázdniny,“ uzatvára Michaela.
