Miesto s mystickou atmosférou láka turistov. Ruiny pútnického kostola v pohorí Tribeč sa snažia zachrániť.

Miesto s mystickou atmosferou laka turistov Ruiny putnickeho kostola v pohori Tribec sa snazia zachranit

Ruiny pútnického kostola na Vrchhore: Miesto s mystickou atmosférou

Uprostred malebných lesov pohoria Tribeč, v horskom sedle Vrchhora, sa nachádzajú pôsobivé ruiny kedysi známeho pútnického kostola. Tento historický objekt, dnes bez strechy a s narušenými múrmi, je tichou pripomienkou jeho dávnej slávy a vzácneho významu. Nielenže ukrýva tajomstvá svojej minulosti, ale tiež priláka množstvo turistov a cyklistov, ktorí sa sem prichádzajú pokojiť s prírodou a zažiť jedinečnú atmosféru tohto posvätného miesta.

Pohľad na históriu a lokality

Kostolík pôsobí ako tichý svedok histórie, a to aj napriek jeho postihom od zuba času. Na rozľahlej lúke sa nachádzajú oddychové zóny s drevenými prístreškami a lavičkami, ktoré sú výsledkom snáh o revitalizáciu okolia a sprístupnenie histórie širšej verejnosti. Predtým, ako bola odstránená, existovala v tejto lokalite sacesná horáreň, ktorá bola zbúraná v roku 1994.

Spoločne k záchrane

V poslednom období sa skupina miestnych aktívnych občanov spojila s občianskym združením TU ŽIJEME – HIC VIVO, zástupcami obce Veľký Klíž a Lesmi SR s cieľom zabezpečiť zachovanie a obnovenie tohto kultúrneho dedičstva. Ich úsilie sa sústredí na zakonzervovanie ruín a zamedzenie ich ďalšiemu chátraniu, pričom najväčšou výzvou zostáva vysporiadanie vlastníckych vzťahov.

Výzvy na spoločenskej úrovni

Podľa Zuzany Dolnej, členky občianskeho združenia, je potrebné pozemok, na ktorom ruiny stoja, riadne zameriavať a zaznamenať na katastri. Ideálnym riešením by bolo, keby sa stali majetkom obce, čo by umožnilo získavanie odborných posudkov a urýchlenie procesov potrebných na obnovu.

Podpora Lesov SR a obce

Lesy Slovenskej republiky víta iniciatívy týkajúce sa ochrany národných kultúrnych pamiatok. Laura Tettingerová, zástupkyňa Lesov SR, vyjadrila ochotu pokračovať v odborných rokovaniach a hľadať riešenia na zabezpečenie budúcnosti tejto lokality. Starosta Veľkého Klíža, Anton Stanko, taktiež podporuje túto myšlienku, no podčiarkuje, že je potrebné chladiť otázku financovania a zodpovednosti za stav a bezpečnosť objektu.

Od renesancie po barok

Budova kostolíka, ktorá vznikla pravdepodobne v 17. storočí, sa prvotne vyznačovala renesančnými prvkami, avšak bola neskôr barokovo prestavaná. V minulosti bola známa ako významné duchovné centrum s pravidelnými púťami a rôznymi liturgickými udalosťami. Archeológ Alexander Ruttkay sa zaoberal históriou tejto stavby a naznačuje, že mohla byť súčasťou obchodných ciest vedúcich z Požitavia smerom na hornú Nitru.

Výnimočné pútnické miesto

Okrem samotného kostolíka sa v jeho bezprostrednej blízkosti nachádza aj malé barokové kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola postavená v prvej polovici 18. storočia a dodnes sa teší obľube návštevníkov.

Cesta k vrcholu a tradície

Na Vrchhoru vedie nenáročná turistická trasa dlhá približne tri kilometre. Cestou turisti zastavujú a oddychujú pri prístrešku, ktorý im poskytuje možnosť spríjemniť si návštevu. V minulosti sa tu pravidelne konali púte a rôzne spoločenské a kultúrne podujatia, vďaka ktorým ruiny a ich okolie žijú aj dnes.

Príbeh Janka Kráľa

Pozoruhodný príbeh sa viaže k tejto lokalite aj so známym slovenským básnikom Jankom Kráľom. Podľa tradičných rozprávaní, na jednej pútí sa zjavila osobnosť, ktorú pútnici považovali za kráľa, no v skutočnosti to bol práve Janko Kráľ. Tento príbeh svedčí o histórii a živote miestnych obyvateľov, a pomáha zachovať kultúrne dedičstvo mestu a jeho okolia.

Nutnosť záchrany

Keďže kostolík je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka pod názvom Kostol sv. Michala, jeho záchrana je prioritou, ktorú mnohí vnímajú ako morálnu povinnosť budúcich generácií. S nádejou na oživenie a záchranu tohto historického objektu sa sústreďujú miestni obyvatelia, odborníci a všetci, ktorí sa chcú podieľať na jeho obnove.