Etnografka: Na sv. Štefana mládež vstávala zavčasu, typické bolo brodenie sa vodou
Na Štefana sa konali zábavy a tradície
Druhý sviatok vianočný, známy ako Štefanský deň, bol kedysi oslavovaný v uvoľnenejšej atmosfére, než predošlé sviatočné dni. Ľudové zábavy, ktoré sa konali, boli sprevádzané typickým včasným vstávaním mládeže, ktorá sa brodila vo vode či snehu, čo podčiarkovalo radostný duch tohto dňa. Etnografka Ľudmila Mitrová z Východoslovenského múzea v Košiciach poukazuje na zvyky, ktoré sa uchovávali z generácie na generáciu, a tak sa v tento deň vytvárala neodmysliteľná tradičná atmosféra.
Pri príprave na tento sviatok sa na stoloch odkladali zvyšky jedál zo Štedrej večere. Zvyčajne zostával len chlieb a pečivo, pričom omrvinky boli zmiešané so semenami, ktoré sa mali zasadiť, aby zabezpečili bohatú úrodu. Niekedy sa odkladali aj na liečenie, čím sa podčiarkovala spojitosť medzi jedlom a tradíciou.
Na Štefana sa gazdiné mohli prvíkrát odvážiť k domácim prácam, ako je zametanie či vynášanie odpadu. Tento úkon bol dôležitý, pretože ak by sa to urobilo skôr, verilo sa, že by si vyniesli bohatstvo. Takáto symbolika je dôležitou súčasťou slovenských tradícií a bežného života.
Na rozdiel od Prvého sviatku vianočného, kedy bolo zakázané stúpiť bosou nohou na zem, 26. decembra to bolo vyložené ako odporúčanie. Mládež sa zvykla schádzať už skoro ráno, aby si umyla nohy v studenej vode, či ak bola zamrznutá, v snehu, v presvedčení, že ich to urobí sviežimi na celý rok.
Štefanský deň bol tiež časom návštev a koledovania. Deti sa počas sviatkov premenili na koledníkov, ktorí šírili radosť a šťastie. Takéto zvyky sú na Slovensku stále živé a sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva, ktoré si mnohí pripomínajú aj dnes.
