Desiate ráno bolo len začiatkom. Bratislavské kluby v 90. rokoch žili a vreli zábavou

O desiatej sa zábava len začínala. V bratislavských kluboch to v 90. rokoch žilo a vrelo zábavou

Hudobné kluby zažili rozmach v 90. rokoch minulého storočia a priťahovali fanúšikov menšinových žánrov z celého spektra. Tie bratislavské sa rozhodla priblížiť nová výstava Múzea mesta Bratislavy nazvaná Medzi eufóriou a vyčerpaním.

„Náš klub nebol pre tých, čo hľadali len zábavu pri drinku s trochou hudby v pozadí, ani pre tých, čo uprednostňovali duniace reproduktory a tanečný parket so stroboskopom. Klub bol otvorený počas svojej existencie nepretržite, každý deň do štvrtej rána, bolo to spolu 615 nocí. Pre mnohých bol klub takmer ako vlastná izba, mali v ňom vlastnú stoličku či pohár, spoznávali a vytvárali sa vzájomné vzťahy, tvorila sa pestrofarebná komunita názorov a presvedčení a diskutovalo sa o pravde,“ spomína si po rokoch Jano Draškovič.

V Bratislave na Obchodnej ulici prevádzkoval New Model Club, ktorý založili v septembri 1991, a išlo o prvý takýto hudobný klub zameraný na menšinovú a alternatívnu hudobnú aj umeleckú scénu v meste.

„Účko bol pôvodne kryt pod hradným kopcom pre papalášov zhora. Bol zriadený v tajnom režime ako nemocnica, kompletne zariadená, s posteľami, plynovými maskami a tak. Keď sme to chceli prerobiť na klub, nadreli sme sa, museli sme búrať priečky, takmer sme tam prišli o pľúca,“ spomína si Rastislav Ševčík, ktorý pôsobil v kluboch ako DJ Ralf.

Martin Giertl alias Džozy s Lacom Mokrým a Máriom Antalikom založili v roku 1991 agentúru ´91 LTD a organizovali koncerty zahraničných kapiel v Účku či New Model Clube. Zábava potom pokračovala v UW Café, ďalšom klubovom priestore v Zichyho paláci, takisto bývalom podzemnom kryte.

„Čo nás k tomu viedlo? Myslím si, že v prvom rade to bola celoživotná láska k hudbe. A tiež sme chceli robiť veci podľa vlastných pravidiel a predstáv,“ spomína si Martin Juráček, ktorý v roku 1992 otvoril na Kominárskej ulici klub Rock Fabrik.

Špecifickým znakom klubov bolo, že okolo seba vytvárali komunity ľudí s podobným naladením. New Model Club mal v krátkom čase vyše 500 členov s preukazom oprávňujúcim na vstup, od študentov po etablovaných umelcov.

„Vždy to stálo finančne na bare. Vstupenky za koncert sú síce fajn, ale koncerty ťa neuživia, bez baru by nikdy žiadny hudobný klub finančne neprežil,“ hovorí DJ Ralf.

Organizátori spomínajú aj na bizarné situácie. „V Účku sme robili koncert kapely Cranes a na colnici im pre víza zadržali syntetizátor, bez ktorého nemohli hrať. Dostali sme tip a išli za klávesákom Elánu, ktorý jediný v meste mal podobný synťák,“ spomína si Giertl.