Takto sme Slnko ešte nikdy nevideli: Najdetailnejšie zábery odhaľujú jeho povrch.

Takto sme Slnko ešte nikdy nevideli

Vedci zverejnili najdetailnejšie snímky Slnka, ktoré kedy boli zachytené. Tieto podrobné zábery jeho povrchu sú významným prielomom v oblasti solárnej fyziky a odhaľujú drobné plazmové víry, ktoré doteraz nebolo možné pozorovať. Tieto víriace pohyby slnečnej plazmy poskytujú nové cenné informácie o magnetickom poli Slnka a procesoch, ktoré v ňom prebiehajú.

Prelomové objavy pomocou najväčšieho teleskopu

Zábery vznikli prostredníctvom Daniel K. Inouye Solar Telescope (DKIST) na Havaji, ktorý je najväčším slnečným teleskopom na svete. Vďaka pokročilým počítačovým simuláciám vedci dokázali zviditeľniť plazmové víry, ktoré vznikajú na povrchu Slnka, a tým potvrdiť ich existenciu. Na výskume sa podieľali odborníci z Národného slnečného observatória USA a spolupracovníci z Inštitútu Maxa Plancka pre výskum slnečnej sústavy.

Kelvinova-Helmholtzova nestabilita a jej význam

Podľa vedcov predstavujú novoobjavené plazmové víry dôkaz o Kelvinovej-Helmholtzovej nestabilite, ktorá sa pozoruje pri stretávaní dvoch prúdov plynov alebo kvapalín rôznymi rýchlosťami. Tento fyzikálny jav bol predpovedaný už dlhú dobu, ale skutočné pozorovanie sa podarilo až vďaka mimoriadne vysokému rozlíšeniu teleskopu. Týmto objavom vedci potvrdili, že aj drobné procesy majú mocný vplyv na vlastnosti našej hviezdy.

Granulácia a dynamika slnečnej plazmy

Neustále prúdenie horúcej plazmy spôsobuje, že povrch Slnka sa javí ako bublajúca tekutina. Tento jav, nazývaný granulácia, nastáva v dôsledku konvekčných prúdov, ktoré vychádzajú z horúceho vo vnútri Slnka a striedavo sa ochladzujú, klesajú a opačne. Zábery ukazujú granuly, ktorých priemer sa pohybuje od 500 do 2000 kilometrov, pričom vedci na ich okrajoch objavili nové vírivé štruktúry.

Úloha vírov vo slnečnej atmosfére

Vedci sa domnievajú, že tieto vírivé štruktúry môžu dôležitým spôsobom podieľať pri prenose a uvoľňovaní energie, vďaka čomu by mohli vysvetliť rôzne tajomstvá slnečnej aktivity a prečo je Slnko regionálne oveľa teplejšie ako jeho povrch. Tieto procesy sú chlpaté, a ak sa magnetické pole zmení, môže to viesť k veľkým slnečným erupciám.

Vplyv slnečnej aktivity na Zem

Slnečný magnetický cyklus, ktorý trvá približne jedenásť rokov, ovplyvňuje aj našu planétu. Ak slnečná búrka zasiahne Zem, môže narušiť jej magnetické pole a vyvolať geomagnetickú búrku. Slnečné erupcie sú schopné narušiť rádiové spojenia, elektrické siete či GPS navigáciu. Zároveň však vytvárajú aj nádherné polárne žiare, ktoré sú viditeľné zo Zeme.