Po otrave psa k rýchlejšej diagnóze. Šišoláková vyvíja špeciálne senzory

Vedkyňa Šišoláková vyvíja senzory na rýchle odhalenie otravy u zvierat

Fyzikálna chemička Ivana Šišoláková, ktorá pôsobí ako docentka na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, vyvíja elektrochemické senzory schopné skrátiť čakanie na výsledky laboratórnych testov u domácich zvierat zo siedmich dní na približne dvadsať sekúnd. K výskumu vo veterinárnej diagnostike prispela aj jej osobná skúsenosť – keď sa otrávil jej pes Rya, týždeň čakania na výsledky opísala ako „sedem dní strachu a trápenia“.

„Na jednej strane by naše senzory mohli urobiť liečbu cielenou, rýchlou, lacnou a jednoduchšou. Ale mohli by aj majiteľom eliminovať psychickú záťaž počas tých siedmich dní, lebo aj zvieratá sú členmi rodiny,“ uviedla Šišoláková.

Podobné senzory vyvíjala už počas pandémie COVID-19. Svoje poznatky teraz preniesla do veterinárnej diagnostiky. Za svoju vedeckú prácu získala tento rok ocenenie L’Oréal–UNESCO Pre ženy vo vede.

Šišoláková opísala, že počas čakania na výsledky testov, ktoré trvalo sedem dní, zaplatila približne 350 až 400 eur. Otrava sa napokon potvrdila, ale vo veľmi malom množstve. Výsledok bol podľa nej nakoniec veľmi dobrý.

Od inzulínu a COVID-19 k veterinárnej medicíne

Vo svojom predchádzajúcom výskume sa Šišoláková nevenovala primárne veterinárnej diagnostike. Zaoberala sa vývojom senzorov bez použitia enzýmov, pričom jej prioritným cieľom bolo stanovenie inzulínu ako novej diagnostiky diabetu, respektíve stanovenie antibiotík a cholesterolu. Počas pandémie vyvíjala senzory na COVID-19.

Na veterinárnu medicínu sa zamerala vďaka novej spolupráci s Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, najmä s docentom Kožárom, s ktorým spolupracovala už niekoľko rokov. Spoločne zostavili výskum senzorov vo veterinárnej medicíne a vybrali analyty, na ktorých by sa dal uskutočniť. Snažili sa nájsť to najvhodnejšie a najcielenejšie, čo by veterinárna medicína potrebovala.

Ako senzory fungujú

„Sú to elektrochemické senzory. To znamená, že je to senzor, ktorý sa dá kúpiť komerčne, ale kupuje sa bez úpravy povrchu. My v našom výskume ten povrch upravujeme, teda vylučujeme naň nejaké kovové nanočastice, ktoré selektívne vplývajú na daný analyt,“ vysvetlila Šišoláková.

Ak je cieľom stanoviť inzulín, je potrebné najprv nájsť kov, ktorý by túto látku katalyzoval. Následne sa pripraví elektróda, cez ktorú preteká elektrický prúd. Keď sa daná látka oxiduje na povrchu, dochádza k zvýšeniu prúdu alebo prúdovej odozvy.

V rozhovore sa Šišoláková venovala aj otázke, či si otravu budú môcť majitelia otestovať sami doma alebo bude potrebná návšteva veterinára, koľko by mohli testy stáť a kedy sa môžu dostať na trh. Hovorila tiež o tom, prečo podľa nej ľudia čoraz viac strácajú dôveru vo vedu a akú úlohu v tom zohrávajú sociálne siete, ako aj o tom, ako sa fyzikálna chémia spája s informačnými technológiami a umelou inteligenciou.