Strieľali na civilistov za peniaze v Sarajeve?
Taliansko vyšetruje podozrenia zo snajperskej turistiky v Sarajeve
Do centra pozornosti sa dostali desivé udalosti z obdobia obliehania Sarajeva, počas ktorého snajperi lovili civilistov. Vyšetrovanie, ktoré sa aktuálne koná v Taliansku, sa sústreďuje na podozrenie, že niekoľko bohatých zahraničných turistov platilo za príležitosť strieľať po nevinných ľuďoch. V slove „snajperská turistika“ sa skrýva zúfalstvo a beznádejne zvrátený obraz tragédií, ktoré sa odohrali v Bosniansku v rokoch 1992 až 1996.
Obliehanie Sarajeva prebehlo s krvavými a systematickými útokmi zo strany bosnianskosrbských ovládacích síl, ktoré sa ukryli na kopcoch okolo mesta. Tieto sily začali ostreľovanie a zhadzovanie delostreleckých granátov na civilistov, pričom snajperi sa stali smrteľnou hrozbou pre obyvateľstvo. Správy naznačujú, že niektorí zo snajperov mohli byť zahraniční „turisti“, ktorí za peniaze prežívali adrenalín v nehumánnych podmienkach vojnového konfliktu.
Podozrenia sa ešte viac prehlbujú otvorením vyšetrovania, ktoré skúma výpovede a svedectvá o Talianoch, ktorí údajne pôsobia v zázemí armády. Podľa údajov od bosnianskej tajnej služby sa koncom roka 1993 objavili správy o minimálne piatich Talianoch, ktorí sa za určitú odmenu podieľali na ostreľovaní civilistov.
Hlavným zdrojom týchto informácií je Ezio Gavazzeni, novinár, ktorý uviedol, že ide o závažný a prekvapujúci objav. Dôkazmi sú aj dokumenty bosnianskej vojenskej tajnej služby a výpovede zajatých bojovníkov, ktorí sa podieľali na vojne. Podľa správy britského denníka Telegraph sa tieto „poľovačky“ konali za sumy od 80 do 100-tisíc eur, pričom špeciálne tarify platili za streľbu na deti a ozbrojených mužov v uniformách.
Podozrenia zo snajperskej turistiky sa objavili aj v minulosti. Rôzne správy sa šíria o obvineniach na adresu srbských aerolínií, ktoré mali prevážať turistov do vojnových oblastí. Ďalšie znepokojivé svedectvá prichádzajú od bývalých príslušníkov armády, ktorí uviedli prítomnosť cudzincov v blízkosti bojových pozícií.
Takmer 30 rokov po skončení konfliktu sú znaky tejto bezohľadnosti stále prítomné a vzbudzujú množstvo otázok. Britský expert na Balkán však tvrdí, že aj keď takéto správanie nie je vylúčené, nie je pravdepodobné, že by do toho zapojení cudzí snajperi tvorili významnú skupinu. Bez ohľadu na túto debatu však ostáva neodpovedané otázka morálnej zodpovednosti za cintoríny a pamätníky obetí, ktoré sa stali súčasťou tejto hnusnej histórie.
Obliehanie Sarajeva malo desivé následky, pričom prišlo o život viac než 11-tisíc obyvateľov, vrátane bezbranných detí. Tieto útrapy patria medzi najtemnejšie obdobia histórie Európy, ktoré by sa nemali vymazať ani zamiesť pod koberec. Aktuálne vyšetrovanie je preto nielen snahou o objasnenie zločinov z minulosti, ale aj morálnym imperatívom, aby sa zabránenie podobným tragédiám dostalo na prvé miesto prioritných agend.
Sloboda a ochrana ľudských práv sú fundamentálne hodnoty, ktoré by mali byť vždy na prvom mieste, a spravodlivosť pre obete nezabudnuteľných traumy z Bratislavy by mala byť považovaná za našu spoločnú zodpovednosť.
