Rusko zažíva možno najväčšiu medvediu inváziu za posledné roky.

Rusko zažíva asi najväčšiu medvediu inváziu za posledné roky

Medveď je pre Rusov symbol. Niečo ako panda pre Číňanov. Akurát že Číňania pandu spravidla zobrazujú ako roztomilé zvieratko, zatiaľ čo Rusi vykresľujú medveďa podľa toho, ako ich má práve vnímať svet. Teraz má vycerené zuby a pazúry pripravené zaťať do šije koristi. Je symbolom nenásytnosti a konfrontácie pomocou sily.

V dejinách to tak bolo mnohokrát. Hoci si pamätám aj olympijského Míšu s kyticou lúčnych kvetov, nebol to typický ruský medveď. Navyše je to už dávno. Mierumilovného Míšu Rusi použili v roku 1980, keď Západ bojkotoval moskovskú olympiádu pre agresiu „ruského medveďa“ proti Afganistanu.

Rybačka s medveďom

Alexander Kuzmenko bol známy hokejový tréner. Jeho syn Andrej to dotiahol až do Ameriky, kde hrá v NHL za Pittsburgh Penguins. Alexandra nedávno zabil medveď, keď v Tuve lovil ryby.

Kuzmenko mal šesťdesiatdva rokov a okrem hokeja miloval rybolov na divokej rieke. Priťahovalo ho dobrodružstvo, potreboval adrenalín. Iróniou je, že na začiatku kariéry v roku 1996 bol hlavným trénerom hokejového klubu Ľadové medvede (Belye medvedi).

V septembri odišiel s priateľmi do republiky Tuva na juhu Sibíri, kadiaľ preteká Veľký Jenisej. Pre rybárov je tuvianska tajga rajom. 22. septembra bolo v Todžinskom okrese pekné počasie. Alexander sa zabral do lovu, strieborné chrbty rýb ho natoľko uchvátili, že si nevšimol, ako sa vzdialil od skupiny. Nepočul ani to, ako veľké zviera vyšlo z lesa a zozadu sa k nemu priblížilo. Keď sa otočil, stál tvárou v tvár tlame medveďa.

Bol to nerovný zápas, ale Alexander ho prežil. Ako skúsený zálesák si chránil životne dôležité orgány a bojoval. Priatelia ho včas našli a poskytli mu pomoc. Kým ho letecká záchranka dostala do nemocnice, uplynulo dvadsaťštyri hodín. Držal sa života zubami-nechtami.

Zranenia hlavy boli desivé. Keď ho priviezli do nemocnice v Kyzyle, lekári vedeli, že má len malú šancu na prežitie. Nasledujúci deň, 24. septembra, hokejový tréner a rybár Alexander Kuzmenko zomrel. Na miesto útoku, hlboko do tajgy, medzitým odišli lovci v sprievode polície. Stopovali zviera a 28. septembra ho našli. Medveď to mal spočítané, nemal ani takú malú šancu ako Kuzmenko. V istom zmysle bol medveď v práve, a potrestali ho napriek tomu, že zákon neporušil on, ale človek. V čase Kuzmenkovho výletu bol rybolov aj turistika v oblasti zakázané. Tento čas patrí medveďom a jesenná agresivita je ich prirodzenosť. Potrebujú sa dobre najesť a ísť spať s plným bruchom.

Lenže tento rok je na Sibíri dramatický nedostatok cédrových orieškov zo sibírskych borovíc a lesných plodov. Medvede ich potrebujú, aby mali dosť zásob na zimu. A určite ich majú radšej ako ľudské mäso. Preto šiel medveď pravdepodobne po ulovených rybách a zásobách potravín, ktoré mala skupina so sebou, nie po Kuzmenkovi.

Akoby sa táto medvedia symbolika Rusku vypomstila. Alebo majú udalosti posledných týždňov naznačiť, že pýcha a nerešpektovanie pravidiel sa môžu obrátiť proti tomu, kto si myslí, že situáciu dokonale ovláda? Situáciu aj medvede.

Od Shakespeara po dnešok

So slovenskými medvedími problémami sa tie sibírske nedajú porovnávať. Ťažko by na voličov fungovalo, ak by si politická strana zvolila logo s medveďom a tvrdila by, že symbolizuje veľkosť Slovenska, jeho silu a neohrozenosť. Medveď, ktorým sa pyšnia Tatry, je skôr symbolom prírody, tatranskej divočiny a rešpektu k nej. Zato medveď v znaku Putinovej strany Jednotné Rusko nemá s prírodou nič spoločné. Podľa výkladu samotných straníkov – zakladateľov – má symbolizovať tvrdú ochranu hodnôt, silu a národnú hrdosť.

Obe krajiny majú s medveďmi trpkú skúsenosť. Rusko zažíva asi najväčšiu medvediu inváziu za posledné roky. Najmä na Sibíri ich je najmenej tristotisíc, a to je naozaj dosť. Tento rok napadli desiatky ľudí, aspoň dvadsiati stretnutie s medveďom neprežili.

Áno, medveď v ruskom podaní musí byť hlavne veľký, silný a neústupný. Musí vzbudzovať skôr strach ako rešpekt. Nie je to žiadna novinka. Rusko zobrazovali ako medveďa už britskí karikaturisti v 18. storočí. Niekedy sa smiali z jeho ťažkopádnosti (treba podotknúť, že zdanlivej, pretože keď medveď chce, je až príliš obratný). Napríklad v súvislosti s krymskou vojnou.