Rusko skúša na Pobaltie staré známe triky
Rusko podporuje naratív o štátnom prevrate v Poľsku
Tvrdenia o štátnom prevrate v Poľsku nevznikli mimo poľského územia. Sú dôsledkom vyostrenia vnútropolitického boja okolo Ústavného súdu, ktorý po roku 2015 ovládla strana PiS. Naratív súvisí s udalosťami z 30. a 31. októbra, keď vládny tábor dosiahol odvolanie zástupcov PiS z vedenia Ústavného súdu – predsedu Bogdana Święczkowského a jeho zástupcu Bartłomieja Sochańského –, ktorí boli obvinení z marenia práce sudcov Ústavného súdu vymenovaných súčasným Sejmom.
Vedenie súdu prevzala služobne najstaršia sudkyňa Anna Korwin-Piotrowska a nariadila jednomesačné pozastavenie výkonu funkcií predsedu a podpredsedu. Generálny prokurátor Waldemar Żurek následne oznámil návrhy na zbavenie ich právnej imunity. Politici PiS obvinili premiéra Donalda Tuska zo štátneho prevratu a porušenia ústavy, pričom televízia Republika vytvárala dojem masívnych protivládnych demonštrácií potláčaných policajnými zásahmi. Policajti pritom na nikoho neútočili, len bránili davu vstúpiť do priestorov súdu.
Odraz v ruskej propaganda
Tvrdenia pravicových politikov privítali v Rusku. Ideológ Alexandr Dugin napísal, že praje poľským pravičiarom šťastie a úspech. Ruské telegramové účty opakovali tvrdenia, že Ruská zahraničná spravodajská služba SVR varovala prezidenta Nawrockého pred globalistickým pokusom o štátny prevrat pod vedením Donalda Tuska. Naratív o ústavnom prevrate zopakoval aj Dmitrij Medvedev a hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová začala situáciu v Poľsku prirovnávať k udalostiam na Ukrajine v roku 2014.
Hoci časť právnych expertov vyjadruje pochybnosti o zákonnosti zmeny vedenia Ústavného súdu, presnejšie je hovoriť o eskalácii ústavnej krízy, ktorá trvá od roku 2015, než o prevrate. Začiatkom novembra vykonali poľské bezpečnostné zložky operácie pozdĺž hraníc s Kaliningradskou oblasťou s cieľom predísť provokáciám. Ruská propaganda tieto operácie využila na obvinenia voči Poľsku a NATO z prípravy blokády Kaliningradu.
Francúzske nepokoje a Maďarsko
Poslanec Európskeho parlamentu za Fidesz Balázs Orbán zverejnil príspevok k videu o parížskych protestoch. Video sa stalo virálnym s tvrdením, že ľavicová aktivistka bráni svoj vlastný butik pred vyrabovaním. Scéna sa však neodohrala pred obchodom spomínanej ženy, ale pred parížskou pobočkou reťazca Franprix, a tvrdenia o ľavicovej aktivistke sa nezakladali na pravde. Premiér Péter Magyar spojil protesty s migráciou, hoci táto súvislosť nebola potvrdená.
Dezinformačné kampane zamerané na víťazné srbské študentské hnutie vykazujú podobnosť so snahami o diskreditáciu maďarskej strany Tisza. V oboch prípadoch boli cieľmi novovznikajúce opozičné hnutia a použili sa podobné techniky vrátane manipulácie so štatistickými údajmi a vymýšľania falošných citátov.
Voľby v Lotyšsku a situácia v Pobaltí
Októbrové parlamentné voľby v Lotyšsku prebehli bez rozsiahlejších koordinovaných ruských zásahov. Väčšiu podporu však získali politici aktívne využívajúci TikTok a osobné videoblogy. Premiér Andris Kulbergs získal rekordný počet poslaneckých mandátov, v novom parlamente zasadne aj viac politikov známych šírením prokremeľských posolstiev. Štúdia Centra pre východoeurópske politické štúdie zistila, že počet prokremeľských správ sa pred voľbami viac ako zdvojnásobil, približne 80 percent z nich sa však objavilo v používateľských komentároch.
V polovici októbra podnikla Ukrajina rozsiahly dronový útok na Petrohrad. Mapy na sociálnych sieťach nepravdivo naznačovali, že útok prešiel aj cez estónsky vzdušný priestor. Estónske obranné sily potvrdili, že žiadne drony cez estónsky vzdušný priestor nepreleteli. V Litve sa 19. októbra objavili správy o pokuse o podpálenie satelitných komunikačných antén a pozemnej infraštruktúry služby Starlink vo vilniusskej štvrti Aukštieji Paneriai. Úrady začali vyšetrovanie a incident sa spája so širšími hybridnými bezpečnostnými hrozbami.
Dezinformátori vo voľbách na Slovensku
Viacero prokremeľských a krajne pravicových politikov a dezinformačných aktérov sa uchádzalo o mandáty v októbrových spojených voľbách. Europoslanec Milan Mazurek z hnutia Republika v boji o post predsedu Prešovského kraja nezvíťazil, no jeho stotisíc hlasov (35,18 percenta) považujú odborníci za znepokojujúci úspech. Zuzana Uhríková, manželka lídra Republiky, skončila v boji o primátorku Nitry posledná s 3,91 percenta hlasov.
V Žilinskom kraji kandidovala proruská politička Anna Belousovová, ktorá z boja vopred odstúpila, no napriek tomu získala 13 800 hlasov. V Košiciach neuspel prokremeľský aktivista Alexander Riabov. Podobne zlý výsledok zaznamenal líder ĽSNS Marian Kotleba, ktorý získal len 2,8 percenta hlasov. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa po voľbách stretol v Moskve so Sergejom Lavrovom, čo opozícia kritizovala.


