Namiesto vojenských cieľov zomierali civilisti a padali domy. Aké bolo bombardovanie Prešova.
Prešov: Pokryté obete krokom do neznáma
Zatiaľ čo sa blížia Vianoce, pripomíname si 20. december 1944, deň, keď sa na slovenské mesto Prešov zvalila katastrofa v podobe kobercového náletu Sovietov. Stovky nevinných civilistov, ktorí sa chceli iba tešiť z predvianočných sieň, sa stali obeťami vojny, ktorej cieľmi boli obvyklé vojenské inštitúcie, no v tomto prípade sa tragédia zamerala na obyčajných ľudí, ktorí prišli o svoje domovy a životy.
Záhadné okolnosti tohto útoku ostávajú dodnes otázne. Ciele, ktoré boli zničené, zahŕňali väznicu gestapa, kde zahynulo 120 väzňov, presne ukazuje, aké devastujúce následky mal tento útok. Celkový počet civilných obetí sa odhaduje medzi 130 a 150. Na povrch sa dostávajú aj čísla, ktoré uvádzajú, že celkovo bolo zničených 85 budov a tisíce obyvateľov prišlo o svoje domovy, pričom okolie Prešova nesie znaky tejto ničiacej sily dodnes.
Historik Igor Lazorík uvádza konkrétne čísla: „Úplne bolo zničených 85 domov, 250 bolo silne poškodených a 347 menej poškodených.” Znepokojujúce je aj to, že 3 700 bytov sa stalo neobývateľnými. Obete sa trápne nakopili, pretože ešte pred náletom sa zdalo, že vojna je ďaleko. Napriek zúfalstvu obyvateľov si armáda, ktorá bombardovanie zrealizovala, nemohla vyčítať svoju činnosť. Vojna bola neúprosnejšia než kedykoľvek predtým.
V deň útoku sa nebo nad Prešovom osvietilo svetelnými raketami, ktoré padali ako morské hviezdy. Lazorík opisuje, aké to muselo byť desivé: „Nálet začal pred 19. hodinou a trval hodinu a dvadsať minút. Jas, ktorý vytvárali, bol viditeľný do vzdialenosti 40 kilometrov.” Rovnako boli poškodené známe prešovské podniky, ako kaviarne a kiná, teraz už len tiché svedkovia tejto hrôzy.
Som presvedčený, že otázka účelnosti tohto bombardovania ostáva neobjasnená aj po viac ako siedmich dekádach. Historik Lazorík uvádza, že údaje o strategických cieľoch, ktoré sovietskej armáde predložila partizánska skupina, mohli viesť k tragédiám, ktoré by sa inak nemuseli udiať. „Obraz osloboditeľov bol zničený skrze ruiny a smrť, ktorú za sebou táto operácia zanechala,” dodáva.
Pre štyridsať rokov sa o tejto udalosti nesmelo hovoriť. Cenzúra zakrývala pravdu o bombardovaní, pretože to sa nezhodovalo s politickým narratívom o oslobodení, ktoré ruskí vojaci prezentovali. Dnes, osem dekád neskôr, musíme čeliť pravde a spomenúť si na tých, ktorých životy zničili nemilosrdné bomby. Prešov zostáva symbolom obetí vojny a potreby pamätať si históriu, aby sa nezopakovala.
