Jedna adresa, dlhy v desiatkach miliónov eur. Kde sa v Bratislave skrývajú neplatiči?

Neplatiči na Karpatskom námestí v Bratislave

Mestská časť Rača v Bratislave má notoricky známe „virtuálne schránkové sídlo“, ktoré predstavuje problém pre daňovú správu. Na Karpatskom námestí má formálne sídlo viac ako 1500 ľudí, pričom medzi nimi sú aj najväčší daňoví dlžníci z oblasti. Títo prípadní neplatiči sa skrývajú v anonymite a ich dlhy sa šplhajú do desiatok miliónov eur, čo zachytáva súčasný seriál „Čierne ovce“, ktorý sa zaoberá skrytými daňovými dlhmi v rôznych regiónoch Slovenska.

Cieľ seriálu: Tabuľa hanby

Seriál „Čierne ovce“ má ambíciu osvetliť problémy spojené s daňovými dlžníkmi, ktorým sa družstevníci, podnikatelia i bežní občania vyhýbajú. Títo podnikatelia často žijú v blízkosti slušných ľudí a zdanlivo spoľahlivo fungujú, no skutočnosť je iná — vyhýbajú sa svojim povinnostiam voči štátu. Tak doučovaním verejnosti docielime, že ľudia budú vedieť, na koho sa obrátiť a koho sa vyvarovať.

Prípad Synklár

Jedným z najväčších dlžníkov registrujúcich sa na Karpatskom námestí je spoločnosť Synklár, ktorá vznikla v roku 2011 a postupne presunula svoje sídlo do Bratislavy. V súčasnosti má nesplatený dlh vo výške 1 889 352,31 eura, pričom za vinu nesie osoba konateľa Ľudovíta Kissa. Zaujímavý je jej vývoj obratu, keď v roku 2018 obstála s nulovými tržbami a nasledujúci rok priznala 70-tisícové obraty, čo vzrástlo na 4 milióny eur v roku 2021, ale po tom opäť dramaticky kleslo na 14-tisíc eur v roku 2023.

Yagbo as na druhom mieste

Ďalším podnikom, ktorý sa nemôže vyhnúť pohľadu na seba, je firma Yagbo so sídlom na tej istej adrese. Dlh vo výške 2 342 121,14 eura spadá pod vedenie Yaroslava Gabora. Tieto údaje podčiarkujú rastúci problém neplatičov, kde regionálne médiá neraz prehliadajú dôležité informácie o trendoch, ktoré ovplyvňujú lokálnu ekonomiku.

Úplný obraz situácie

Seriál „Čierne ovce“ sleduje a odkrýva nepríjemnosti spojené s daňovými neplatičmi na Slovensku, pričom poskytuje verejnosti veľmi dôležité informácie o podnikateľoch, ktorí sa zrejme stratili na hranici poctivého podnikania a systémových problémov. Predstavuje to značný krok smerom k transparentnosti a spravodlivosti, aby sa slečna prax a predovšetkým odpovednosť voči štátu a daniarom znovu vrátili do podvedomia obyvateľov.