Brusel rokoval s ropnými gigantmi, Slovensko za stolom chýbalo
Demokracia na pozvánku: Brusel počúval ropných gigantov, Slovensko pri stole chýbalo
Európska komisia v jedinom návrhu razantne oslabila kľúčové európske smernice o udržateľnosti a zodpovednosti podnikov (CSRD a CSDDD). Balík známy ako Omnibus I zúžil okruh firiem, ktoré musia zverejňovať informácie o svojom vplyve na životné prostredie a ľudské práva či preverovať riziká vo svojich dodávateľských reťazcoch. Zrušil im tiež povinnosť prijímať a uskutočňovať klimatické transformačné plány.
Komisia zmeny presadila v bleskovom tempe pod zámienkou, že európske firmy potrebujú okamžitú pomoc. Namiesto štandardného pripomienkovania pre verejnosť usporiadala len uzavreté stretnutie pre vybraných a celý zákon pretlačila v nezvyčajne krátkom čase.
Kto sedel pri stole
Politici v Bruseli obhajovali zmeny ako záchranu malých podnikov pred byrokraciou. V zákulisí však počúvali predovšetkým veľké korporácie a priemyselné zväzy. Malé a stredné podniky, ktoré samotná Európska komisia označuje za chrbtovú kosť európskej ekonomiky, dostali pri príprave zmien minimum priestoru. Slovensko na kľúčovom rokovaní nemalo priame zastúpenie.
Americký ropný gigant ExxonMobil sa otvorene pochválil, že európsku smernicu zmäkčil práve jeho lobing. Predtým pritom vyzýval Washington, aby proti nej zakročil v obchodných rokovaniach s EÚ.
Pozvánky pre známych
Na zozname kľúčového okrúhleho stola zo 6. februára 2025 bolo 110 organizácií: 32 firiem, 41 podnikateľských zväzov a len 13 mimovládok. Biznis tak obsadil viac ako dve tretiny miest, občianska spoločnosť dostala približne 12 percent. Až dvanásť zúčastnených organizácií v čase rokovania chýbalo v Registri transparentnosti EÚ, takže nemuseli priznať financovanie ani záujmy.
Komisia program, zápisnicu ani zoznam účastníkov sama nezverejnila. Transparency International EU ich získala až po sedemnástich mesiacoch cez opakovanú žiadosť o sprístupnenie dokumentov – v čase, keď už boli zmeny schválené. Štvorica amerických korporácií a asociácií (AmCham EU, ExxonMobil, PepsiCo, Mondelez) mala pri kľúčovom stole väčšie zastúpenie než subjekty z 22 krajín EÚ.
Malé firmy počkajú
Eurokomisár pre zjednodušovanie legislatívy Valdis Dombrovskis a jeho kabinet vykázali od decembra 2024 do októbra 2026 spolu 836 lobistických stretnutí. Vyše 70 percent z nich sa týkalo zjednodušovania, konkurencieschopnosti či Omnibusu. Biznisové zväzy a firmy si ukrojili takmer 82 percent z ich času, kým mimovládky dostali len 9,3 percenta.
V Európskom parlamente viedol prácu na zákone švédsky europoslanec Jörgen Warborn z Európskej ľudovej strany (EPP). Do októbra 2026 priznal 337 lobistických kontaktov – firmy a zväzy získali drvivú väčšinu, mimovládky iba 7,7 percenta. Medzi jeho najčastejších partnerov patrili Google, Amazon či americká obchodná komora. Skutočné malé firmy a ich zástupcovia tvorili menej než 4 percentá zo všetkých kontaktov Warborna aj komisára Dombrovskisa.
Členské štáty v pozadí
Postup Komisie v novembri 2025 označila európska ombudsmanka Teresa Anjinho za nesprávny úradný postup (maladministration). Podľa jej záverov Komisia dostatočne nevysvetlila naliehavosť situácie ani dôvody, prečo sa odchýlila od vlastných pravidiel transparentnosti.
Zmeny schválené vo februári 2026 posunuli hranice povinností až na obrat 1,5 miliardy eur a 5-tisíc zamestnancov, takže povinnosti zostali len hŕstke najväčších korporácií. Najväčším ústupkom bolo úplné vymazanie Článku 22 zo smernice CSDDD, ktorý nariaďoval najväčším svetovým firmám vypracovať a dodržiavať plán znižovania emisií. Vymazanie tejto povinnosti roky presadzovali ropné a plynárenské asociácie ako FuelsEurope, Eurogas či IOGP Europe.
Transparency International EU varuje pred takzvaným policy capture – stavom, keď si regulované firmy fakticky samé diktujú pravidlá. Nevládne organizácie upozorňujú, že zrýchlené a uzavreté konania sa môžu stať trvalým štandardom, keďže Komisia chystá revíziu vlastných pravidiel pre tvorbu legislatívy (Better Regulation).
