Žiadna láska, ani cigareta na balkóne. Mali ma radšej zabiť, hovorí dnes autor slávnej Gomory.
Roberto Saviano: Život bez voľnosti a lásky
Taliansky spisovateľ Roberto Saviano sa stáva symbolom odvahy a obete. Po dvoch desaťročiach strachu a obmedzení jeho slobody sa jeho život premenil na nočnú moru, kde na voľnosť zostalo len málo miesta. Od doby, kedy vydal svoju notoricky známe dielo „Gomora“, jeho existencie sa definitívne premenila na prežitie v neustálom ohrození zo strany mafiánskych skupín.
Všetko to začalo v roku 2006, keď Saviano, vtedy mladý autor s ambíciou sledovať pravdu, vrhol svetlo na tmavé stránky Camorry – nebezpečnej mafiánskej organizácie. Jeho kniha, presahujúca hranice fikcie, neprežila bez následkov. Popularita sa rýchlo zmenila na teror, ktorý neustále prichádzal s hrozbou smrteľného nebezpečenstva. Ako sám hovorí, život bez jednoduchých radostí, akými sú stretnutia s priateľmi, jazda na električke, či nefajčenie cigarety na balkóne, sa stal každodennou realitou.
„Skryť sa je mojou najväčšou zbraňou,“ priznáva hrdina, ktorý sa narodil a vyrastal v Neapole, kde boli vraždy na ulici bežnou súčasťou života. Jeho prežité príbehy krutosti a strachu, ktorým bol svedkom ako dieťa, nemohli zasadiť iba do sféry beletrie. Richard Holbrooke kedysi povedal, že „historie vnáša do našich životov anarchy a chaos.“ Saviano sa stal tým, kto túto históriu nielen vypovedá, ale aj na ňu verejne poukazuje, riskujúc pri tom svoj život.
Odvaha Saviana však priniesla aj pozitívne zmeny. Jeho dielo vzbudilo medzinárodnú pozornosť a vyvolalo debaty o mafii, korupcii a morálke v modernom Taliansku. Napriek tomu, deň čo deň čelí dôsledkom, vrátane nepokoja, ktoré nastáva pri jeho spomienkach na časy bez neustálej úzkosti. „Zabudol som, aké to je čítať knihu na balkóne, ako je zabudnúť na smrť, ktorá ma prenasleduje,“ dodáva s ťažkým srdcom.
Dnes je Saviano ikonou pre novinárov a spisovateľov po celom svete. Systém, ktorý ho viedol k neuveriteľnej popularite, mu však poskytol aj množstvo nepriateľov. „Život v strachu nie je život, je to len prežitie,“ uzatvára Saviano, zatiaľ čo jeho hlas sa rozlieha bezohľadne vo svete, kde pravda a odvaha sú cenné a nebezpečné súčasne. Ako sám verí, to, o čom píše, je skutočnosť, na ktorej sa nemá žena sčervenáť, a preto je jeho boj mnohými považovaný za heroický, aj keď realita ostáva trpká. Tým, čo prežil a ešte prežíva, prináša silu a motiváciu pre mnohých, ktorí sa snažia postaviť za pravdu v ťažkých časoch.
