Zdravie a výdrž staršej pracovnej sily sú pre ekonomiku rozhodujúce

Zdravie a výdrž starnúcej pracovnej sily budú pre ekonomiku kľúčové

Vzhľadom na očakávaný nedostatok pracovníkov bude podľa odborníkov zdravie pracovnej sily čoraz dôležitejšie pre konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. V starnúcej populácii bude dôležité nielen to, koľko ľudí bude na trhu práce, ale aj ako dlho na ňom dokážu zostať zdraví a ekonomicky aktívni.

Uviedla to britská zdravotná ekonómka Anita Charlesworthová, hlavná ekonomická poradkyňa organizácie The Health Foundation, na odbornej diskusii o zdraví pracovnej sily a konkurencieschopnosti Slovenska v Bratislave.

„V starnúcich ekonomikách už nestačí hovoriť iba o tom, koľko ľudí máme na trhu práce. Rovnako dôležité je, ako dlho dokážu zostať zdraví, produktívni a ekonomicky aktívni. Investície do zdravia populácie preto nie sú iba otázkou zdravotnej politiky. Ovplyvňujú produktivitu, verejné financie aj schopnosť krajiny dlhodobo rásť,“ uviedla Charlesworthová.

Stredná dĺžka života na Slovensku je podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o 3,1 roka kratšia ako priemer Európskej únie (EÚ). Na modernú liečbu čakajú slovenskí pacienti v priemere 797 dní, čo je približne o sedem mesiacov dlhšie ako európsky priemer. Horšie zdravie pritom podľa odborníkov ovplyvňuje nielen výdavky zdravotníctva, ale aj absencie, produktivitu a skorší odchod ľudí z trhu práce.

Do roku 2050 by podľa Healthcare Financial Sustainability Indexu mali na jedného seniora pripadať menej ako dvaja ľudia v produktívnom veku.

Demografické zmeny sa pritom dotknú aj priemyslu, v ktorom pracuje približne každý štvrtý zamestnaný Slovák. Ľudia mladší ako 25 rokov tvoria približne štyri percentá pracovníkov v tomto odvetví.

Ekonomické dôsledky zlého zdravia sú podľa odborníkov viditeľné už dnes. Napríklad predčasné úmrtia v dôsledku cukrovky druhého typu pripravujú slovenskú ekonomiku podľa analýzy Project HealthCare ročne o ekvivalent približne 3190 pracovných miest na plný úväzok.

„Náklady zlého zdravia nekončia v zdravotníctve. Ak pribúda ľudí žijúcich so závažnými ochoreniami, dôsledky sa prejavia aj na trhu práce, vo verejných službách a vo verejných financiách. Pri investíciách do zdravia sa preto musíme pozerať aj na to, či pomáhajú ľuďom zostať dlhšie zdravými a ekonomicky aktívnymi,“ dodala Charlesworthová.

Profesor Róbert Babeľa, spoluautor Healthcare Financial Sustainability Indexu, upozornil, že popri modernizácii priemyslu bude potrebné investovať aj do zdravia ľudí. Prevenciu, včasnú diagnostiku a účinnú liečbu podľa neho treba vnímať aj ako investíciu do budúcej pracovnej sily a konkurencieschopnosti Slovenska.