Zbytočné reči, že mladšiu politickú generáciu si podajú ruskí poskokovia zo Smeru
Publicista Michal Havran: Za stav Slovenska nesie zodpovednosť aj Peter Pellegrini
Dlhý čas podľa publicistu Michala Havrana prevládalo presvedčenie, že za celý stav a premenu Slovenska môže Igor Matovič. Pripomína, že Matovič oživil po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Roberta Fica, namiesto riadenia štátu plakával a nechával zatvárať ľudí do záchytných centier, a zdiskreditoval vieru vo vedecké poznatky a schopnosť krajiny brániť sa pred pandémiou.
Podľa Havrana má však Matovič dlhé roky spolupáchateľa. Na rozdiel od neho nie je hysterický, má v sebe akýsi zmysel pre humor a užíva si kariéru človeka, ktorý sa bez akéhokoľvek výsledku dostal postupne cez všetky ústavné funkcie až do prezidentského paláca.
Peter Pellegrini mal podľa autora pred tromi rokmi ešte ako predseda Hlasu k dispozícii všetko, aby Slovensko dnes nemuselo riešiť mentalitu oktagonových influencerov, mafiánskych sluhov a ich súdov či krstných otcov z poľovníckych chát v Ponitrí.
Dnes Peter Pellegrini podľa Havrana volá po veľkej koalícii PS a Smeru, pričom otvorene priznáva, že jeho politický projekt strana Hlas už nie je významným hráčom a nijako s ním vo svojom odhade budúceho vývoja nepočíta. Autor sa domnieva, že azda uveril ľahkej a k podobnosti zvádzajúcej situácii s nemeckým vládnym modelom veľkých koalícií, ale tam sa všetka podobnosť končí.
Ani SPD, ani CDU podľa neho neboli nikdy stranami s tak závratným počtom blízkych a vzdialených trestne stíhaných, podozrivých a pofidérnych osôb, akými disponuje kartel Smeru. Obe veľké nemecké strany podľa Havrana nikdy nespochybňovali dejinné udalosti a vždy stáli na strane európskeho demokratického modelu a odsúdili ruskú vojnu proti Ukrajine.
Podobnosť sa podľa autora nekončí len pri tom, že by Pellegrini porovnal niektorú zo serióznych nemeckých strán s dobyvačnými hordami zo Smeru. Pellegrini sa totiž podľa Havrana pokúsil navrhnúť niečo, čo sám pred tromi rokmi odmietol, a dodnes nevysvetlil, čo bola tá nevyhnutná priorita a čo ho presvedčilo, aby si namiesto európskych strán vybral za partnera niečo, čomu sa sám predtým vzpriečil a rozhodol sa Smer opustiť.
Peter Pellegrini podľa Michala Havrana dlží vysvetlenie celého pofidérneho trojročného vývoja. Jeho vtedajší odhad, že v prípade vyformovania vlády PS, Hlasu a ďalších strán by sa nikdy nestal prezidentom, má istý racionálny základ, no zároveň podľa autora ukazuje, do akej miery je Pellegrinimu na Slovensku jedno úplne všetko okrem jeho kariéry a životného štýlu.
