Zákon proti mimovládkam ťahá Česko za Ural
Český zákon proti neziskovým organizáciám: Nielen terč kultúrnej vojny, ale aj geopolitická súvislosť
V Českej republike sa formuje kontroverzný zákon s jasným cieľom: označiť neziskové organizácie, ktoré dostávajú financie zo zahraničia, ako potenciálne hrozby pre národnú bezpečnosť. Tento krok sa javí ako súčasť širšej agendy, ktorou chce vláda podnietiť kultúrnu vojnu, a to predovšetkým vo svetle voličských požiadaviek.
Zákon má ambíciu inšpirovať sa americkým zákonom FARA z roku 1938, ktorého hlavným cieľom je zabezpečiť transparentnosť lobistických činností. No česká verzia zákona sa zdá byť dalo by sa povedať nielen neúprosná, ale aj nadmerne široká. Zatiaľ čo FARA sa zameriava iba na lobistov s konkrétnym zmluvným vzťahom so zahraničnými vládami, český návrh reaguje na neziskové a fyzické osoby, čím zasahuje do obrovského spektra aktivít – od politického lobingu po akademickú a mediálnu činnosť. V rámci tohto zákona nebude problémom ani podnikanie v oblasti poradenstva a vzdelávania s medzinárodným príspěvkom.
Takto široké nazeranie na zahraničné väzby sa už na prvý pohľad líši od podmienok definovaných v americkom zákone FARA. Vo vlastnej podstate sa český zákon nápadne zhoduje so zákonom platným v Rusku, ktorý povoľuje režimu pod zámienkou ochrany národa zastrašovať a obmedzovať činnosť občianskej spoločnosti. Často sa ironicky vyjadruje, že autori českého zákona stavajú americký kabriolet, no v skutočnosti vyrobili ruský tank – niečo, čo sa vo svojej podstate pokúša potlačiť slobodu a transparentnosť.
Vláda pod vedením Jindřicha Rajchla, predsedu českej strany PRO, jasne vníma mimovládne organizácie ako hrozbu, ktorú je potrebné kontrolovať. Taktiky pri prijímaní tohto zákona sú evidentné a majú za cieľ prehĺbiť polarizáciu v spoločnosti, pričom okrem obavy z kultúrneho imperializmu zo Západu hrozí prípadná cenzúra a zastrašovanie kritických hlasov. Kritici zákona varujú, že tento krok by mohol viesť k potlačeniu demokratických princípov a práv občanov, ktorí sa nezaoberajú podou politikou a neziskovým sektorom.
Česká vláda si takto vlastne „objednáva“ od svojich voličov podporu v kultúrnej vojne, pričom neziskové organizácie sú využívané ako obetné baránky. Je jasné, že toto nie je len otázka legislatívnej regulácie, ale aj premysleného politického nástroja, ktorý môže mať dlhotrvajúce dôsledky pre občiansku spoločnosť a právny štát v krajine.
