Vaša rozdrapenosť je nechutná, raz na ňu doplatíte
Ostrá kritika úradníckej degradácie Slovenska
Ako Slovensko klopýtalo na prahu roka 2025, obraz spoločenskej situácie sa stal neznesiteľným. Poslanec Michal Bartek sa stal symbolom nevkusu a rozvratu, žijúc v presvedčení, že urážky sú cestou k politickému úspechu. Jeho správanie sa stalo synonymom pre grotesknú politiku, kde sa zdá, že rozdrvený minister vnútra Samuel Migaľ zostáva iba bábkou, bez nástroja na zmenu.
Úrad na ochranu oznamovateľov, miesto, ktoré malo byť pilierom férovosti a transparentnosti, sa ocitá na pokraji zrušenia, pričom to najhoršie je, že túto politiku vedie človek, ktorý nemá potrebné morálne kompetencie. Migaľ, zatiaľ čo prekonáva jeden politický škandál za druhým, najprv upiera pozornosť na absurdnú úlohu zohrať mentora v tejto komediálnej fraške.
V neposlednom rade, Bartek zjavne nemá potuchy o tom, čo je politická zodpovednosť. Jeho intelekt a vízie sú na úrovni nosorožca v opere – nevhodný, hlučný, ale najmä poburujúci. Skutočne, ako keby sme svedčili o úpadku nielen na politickej scéne, ale aj v základnej kultúre komunikácie. Pre mnohých občanov, ktorí sa ocitajú vo vlaku bez pohybu, neexistuje žiadny únik z tejto grotesknej reality.
Bezradnosť vo vlaku stagnácie
Keď sa všetci snažíme prežiť v politickej mašinérii, skutočnosť sa stáva absurdnou. Pred niekoľkými dňami som sa ocitol vo vlaku, ktorý stagnoval pred Trenčínom, a sledoval som, ako podivná metafora Slovenska vzrastala pred mojimi očami. Na mieste, kde by sme mali ísť dopredu, sme žili len v pocite, že aspoň neležíme na zemi.
Na obzore sa však núka ďalší nevyhnutný problém: reč o otváraní Benešových dekrétov sa stáva znakom politického zúfalstva. Ako keby sa diskutovalo o historických zlozvykoch namiesto naliehavých otázok, ktoré trápia občanov každodenne. A ako keby nestačilo, Európsky súd posiela signály o rešpekte voči ľudským právam, na ktoré sa niektorí tuzemskí politici snažia reagovať s opovrhnutím.
Destruktívna norma a nepodstatný odpor
Čím absurdnejšie sa dnešná situácia zdá, tým je jasnejšie, že Bartek a jeho druhovia prehlbujú rozkol medzi hodnotami a realitou. Je to v skutočnosti signál, že ich presvedčenia a postoje sú postavené na piesočnatých základoch. Najhoršia je bezradnosť ostatných, veci, ktoré sú rovnako naliehavé, no nesú s sebou pocit beznádeje.
Politický zázrak je však niekedy iba ilúziou. Akoby sme sa mali zmieriť s myšlienkou, že v súčasnej etape, kedy sa zdá, že kultúra diskusie skĺzava do urážok a bezvýznamností, bude pre nás obtiažne pretiahnuť realitu do úrovne, ktorú by sme si želali. Alebo sa už tentokrát staneme len svedkami ďalšej politickej katastrofy, ktorú zaplatíme všetci vyššou cenou.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/ta-vasa-rozdrapenost-je-nechutna-a-raz-na-nu-doplatite-pise-samo-marec


