Trumpova prehra ťahá republikánov k bránam pekla

Trumpova prehra na hlavu strháva republikánov k bránam predpeklia (týždeň podľa Schutza)

Udalosťou týždňa boli midterms. Donald Trump sa k nim sám prihlásil výzvou, aby ľudia hlasovali tak, akoby na lístkoch bolo jeho meno, a vo voľbách utrpel jasnú prehru. Skutočnosť, že spôsobil vyššiu porážku republikánov, než sa podľa prieskumov a expertíz očakávalo, strháva celú „grand old party“ k bránam politického predpeklia.

V strane okamžite štartujú prezidentské primárky, v ktorých možno očakávať rýchle prezliekanie kabátov a odpútavanie sa väčšiny výhľadových a budúcich kandidátov od zrazu „toxického“ prezidenta. Pod volebnú takmer katastrofu republikánov sa podpísali základné kamene jeho budúceho „odkazu“: vojna v Iráne, benzínová a naftová drahota, zrejme čiastočne aj ultraprotekcionistické clá a tarify, ťažko korupčné prostredie Bieleho domu či praktiky antimigračnej agentúry ICE, ktoré prekračujú únosnú mieru.

Mediálnych špekulácií a kváziexpertíz o tom, ako sa ťažké oslabenie prezidenta a „dvojkomorový“ prevrat v Kongrese prejavia v domácej aj zahraničnej politike, sa vyrojilo množstvo. Dominujú protirečenia, nepodloženosť a neprehľadnosť, takže po troch dňoch možno povedať jediné: možné je všetko aj opak všetkého.

Správny krok: bojkot

Špekulácie, že rozhodnutie arbitráže, ktoré umožňuje ruskému hokeju vrátiť sa do medzinárodných súťaží, spôsobí veľký hlavolam IIHF, či ju dokonca vženie do neriešiteľnej situácie, padli skôr, než sa stihli zbytočne rozanalyzovať. Osem až deväť federácií počnúc fínskou a končiac českou obratom vyhlásilo, že ich reprezentácie proti Rusom hrať nebudú. IIHF tak nemá nič iné než nepozvať Rusov. Aj keby sa všetky športové arbitráže sveta postavili na hlavu, jednu reprezentáciu by mohli kontumovať či vylúčiť zo šampionátu, ale osem či desať?

Slovenský hokejový zväz sa k bojkotu nepridal a „počká si na ďalšie kroky IIHF“.

Podcenená udalosť: konečne realita

„Keby sa stala nejaká vážnejšia kríza, ako bola v roku 2011, alebo počas korony, nevieme si prefinancovať náš dlh. Museli by sme sa obrátiť na nejakú inštitúciu, či už ECB, MMF alebo niečo podobné. Lebo my nemáme prostriedky, aby sme kupovali vlastný dlh, a prečo by cudzí investori kupovali slovenský dlh, keď môžu kupovať eurový nemecký, holandský,“ povedal Ľudovít Ódor.

O hrozbe reálneho bankrotu, pretože nevedieť si prefinancovať dlh a obrátiť sa na inštitúcie znamená bankrot, od ekonomických autorít počuť nebolo. Vrátane zdrvujúcej formulácie, že všetok fiškálny priestor na akúkoľvek budúcu krízu vláda vyčerpala a debata nie je o tom, či nejaká kríza príde, ale kedy.

Neudalosť týždňa: Fico v Ľvove

Nie je jasné, prečo Ukrajinci hrajú s Ficom túto hru, ale štvrté spoločné zasadanie vlád Ukrajiny a Slovenska bolo presne také fejkové a naničhodné ako predchádzajúce v Košiciach a Užhorode. Spoločné rokovanie vlád je dávny francúzsko-nemecký patent určený na to, aby symbolizoval historické zmierenie a nový vzťah dvoch národov, ktorých spoločné dejiny sú popretkávané nepriateľstvom a vojnami. V zrkadle tohto je spoločné rokovanie ukrajinskej vlády s najprotiukrajinskejšou vládou, aká sa v Európe vyskytuje, čistý bluf.

Objav týždňa: Air Fico

Skutočnosť, že existuje na svete miesto, kam Robert Fico lieta ešte častejšie než do Moskvy, dokázala riadne prekvapiť. Je to Split, kam chodí relaxovať. Na rozdiel od Splitu objavné vôbec nie je, ako sa verejná debata odmieta pozrieť do očí informáciám o životnom štýle vlastného premiéra. Aj keď všetky prepočty súhlasia, že na ten životný štandard, ktorý má, sú Ficove príjmy prikrátke.

Počnúc Výbohom, Muňkom, Bašternákom a ďalšími, ktorí sa vyskytli ako predajcovia, nájomcovia či majitelia, napríklad vily či súkromnej letky, všetci títo spĺňajú náležitosti na to, aby im napríklad v Nemecku nehovorili inak než „der Strohmann“. Na Slovensku sa krúti hlavami, dvíhajú obočia, ale vyhlásiť natvrdo, že nadrozmernú spotrebu predsedu vlády berú na seba nastrčení ľudia, si nedovolí nikto. Podozrenie vyššie než značné je, že menovaní a podobní vlastným menom kryjú kriminálne pôvody peňazí. Nemecký „Strohmann“, doslova slamený panák, má pritom slovenské synonymum biely kôň.