Staviteľ diaľnic zachránil kúsok rieky svojho detstva. Slovensko má ďalší chránený klenot

Staviteľ diaľnic zachránil kúsok rieky svojho detstva. Slovensko má tak ďalší chránený klenot

Ján Gábor stojí pri Ipli, ktorý ho sprevádza prakticky celý život. Hovorí o ňom pokojne, akoby nešlo o veľkú rieku ani veľký ochranársky príbeh. Pre neho je Ipeľ jednoducho súčasťou domova.

Dnes má tento vzťah konkrétnu podobu. Je ňou súkromné chránené územie Ipeľská niva pri Brezničke. Rozprestiera sa na ploche 12,71 hektára a ide o jednu z posledných zachovaných častí prirodzenej riečnej krajiny horného Ipľa.

„Vyrastal som na mieste, kde sme boli s Ipľom doslova zžití a akoby nám vtiekol do života,“ hovorí Gábor.

Slovensko má piate súkromné chránené územie. Rieka sa kľukatí krajinou, vytvára meandre a pri vyššej vode sa môže rozliať do okolitej nivy. Voda tak dostáva priestor a spolu s ňou aj rastliny a živočíchy.

Na území sa nachádzajú záplavové lúky, mokrade, plytké vodné plochy a brehové porasty. Žijú tu bobry, vydry, obojživelníky, ryby, vtáky či netopiere. Medzi nimi je vzácna korunkovka strakatá, kriticky ohrozená rastlina.

Cesta k ochrane trvala vyše polstoročia. Gábor vyrastal pri rieke, no uvedomovanie si jej hodnoty prišlo postupne. „Cítil som, že ma Ipeľ čoraz viac oslovuje a vyvoláva vo mne silnú emóciu,“ spomína.

Pôvodne chcel byť lesníkom, no napokon sa stal staviteľom. Štrnásť rokov pracoval na stavbách diaľnic. „Na jednej strane som robil svoju prácu, na druhej cítil, že to nie je práve to, čo ma napĺňa. Keď som sa vracal domov, vždy ma to ťahalo k Ipľu.“

Neskôr pracoval na Úrade životného prostredia v Poltári a stretol Mariána Jasíka z občianskeho združenia Prales. Ich rozhovory sa točili okolo prírody. Prvý pokus o ochranu územia s názvom Meandre Ipľa neuspel.

Zlom prišiel, keď mu Jasík povedal: „Tak ty to sprav.“ Gábor si uvedomil, že ak niečo chce, nikto to za neho nespraví.

Nasledovala práca s pozemkami. Časť zdedil po rodičoch, ďalšie získal počas pozemkových úprav, v ktorých pôsobil ako člen komisie. Obec napokon predala svoje pozemky a podarilo sa získať aj parcely od súkromnej vlastníčky. Postupne tak vzniklo súvislé územie s rozlohou približne dvanásť hektárov.

Pri odbornej príprave spolupracoval s občianskym združením Slatinka a Martinou Paulíkovou z WWF Slovensko. Tím zabezpečil prieskumy biotopov, rýb a netopierov. Projekt súkromného chráneného územia bol spracovaný v lete 2024.

Nasledovalo pripomienkovanie, úpravy dokumentácie a rokovania. Projekt putoval na Okresný úrad v Banskej Bystrici 20. decembra 2024. Od prvého stretnutia v teréne 7. októbra 2022 prešli takmer štyri roky.

Dňa 1. júla 2026 sa Ipeľská niva pri Brezničke stala chráneným areálom.

Pre ekologičku Paulíkovú je horný úsek Ipľa cenný kombináciou rieky, lúk a mokradí. Úsek sa v minulosti vyhol reguláciám, okrem iného preto, že sa tu zvažovala výstavba priehrady, ktorá sa napokon nerealizovala.

Väčšina územia je tvorená lúkami, ktoré si vyžadujú citlivé kosenie. Menšia časť zostáva bez zásahov človeka. „Rieka nie je len samotný vodný tok. Neviditeľná rieka tečie aj pod nami,“ podotkla Paulíková.

Ipeľská niva pri Brezničke je prvým súkromným chráneným územím na Slovensku, ktorého vznik motivovala ochrana rieky. Podľa Paulíkovej je ochrana riečnych spoločenstiev náročná pre množstvo vlastníkov. „O to je cennejšie, že ide o iniciatívu miestnych.“

Vyhlásenie je len začiatok. „Musíme sa o toto územie ďalej starať, vysádzať stromy popri rieke, kosiť záplavové lúky, rozmýšľame nad náučným chodníkom,“ doplnila Paulíková.

WWF Slovensko pripravilo verejnú výzvu na portáli darujme.sk pre ľudí, ktorí chcú k ochrane prispieť.

„Musíme si uvedomiť, že najskôr bol Ipeľ a my všetci sme tu len hostia,“ hovorí Ján Gábor.