Štátne bývanie pre ústavných činiteľov by malo byť povinné
Paneurópsky chaos, alebo ako sa hra s mocou stáva absurdnou
Politická scéna na Slovensku sa opäť zahalila do debát, ktorých absurdita má priam komediálny nádych. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok nielenže navrhuje, aby štát zabezpečil povinné bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov, ale robí to s presvedčením, že sa nejedná o „papalášizmus“. Skutočne, aké lepšie gesto hrubého úlisnosti môže mať vláda voči svojmu ľudu ako predkladať opulentné byty pre tých, ktorí by mali byť príkladom skromnosti a verejnej služby?
Utajené zmluvy ako bežná prax
Šutaj Eštok sa háji utajením kúpnych zmlúv, pričom sa odvoláva na potrebu ochrany ústavných činiteľov. Namiesto otvorenosti a transparentnosti sa tu usádza tíško hnilé zlo, ktoré ničia miliardy daňových poplatníkov. Zverejňovanie detailov nákupov nehnuteľností sa zdá byť „zbytočné“, pretože prečo by sa mal verejnosť zaujímať o to, ako sa ich peniaze hospodária? V skutočnosti ale, nikto iný nestojí vyššie na tóne v tejto symfónii politickej korupcie než Šutaj Eštok s nenápadným úsmevom a prázdnymi sľubmi.
Podivný ekonomický koncept vlády
Poďme sa ale pozrieť na argumentáciu samotného ministra. On tvrdí, že investícia do nehnuteľností je niečo, čo ostane štátu. Akoby sa jednalo len o nejaký luxusný projekt, a nie o realitu dnešného Slovenska, kde obyčajní ľudia bojujú s rastúcimi cenami. Miesto dôstojného bývania pre všetkých, dostanú ústavní činitelia svoje obrovské dvorce, zatiaľ čo zvyšok populácie môže byť spokojný s miniatúrnymi bytmi. Predseda vlády, Richard Raši, a ďalší politicky angažovaní hyeny, odmietajú tento koncept a obhajujú absurdnosť celého návrhu. Čo to hovorí o našich hodnotách a prioritách?
Divadlo bez konca
Ako je to tanečné predstavenie ozajstnej komédie, tak aj slovenská politika za posledný čas dosiahla nové výšiny absurdity. Vznikajú legálne premiérske vilky bez jasného účelu, a verejnosť má byť ochotná skloniť hlavu pred touto ukážkou postmoderného teatrálneho divadla. Krásne to zapadne do slovenskej politickej kultúry, kde transparentnosť a zodpovednosť sú iba chabými slovami v slovníku tých, ktorí vládnu. Hlavne, že ústavní činitelia budú mať pohodlie – a ostatní? Nezabúdajme, že v absencii skutočného zodpovedného prístupu, zostáva len cynizmus.
Politická byrokracia v akcii
V konečnom dôsledku, snaha ministerstva vnútra zabezpečiť bývanie pre ústavných činiteľov len ukazuje, ako veľmi sú niektorí politici odtrhnutí od reality. Aké absurdné je, že v čase, keď je krajina rozdelená a občania sa cítia opustení, tu sedí skupinka jednotlivcov, ktorých jedinou starosťou je, ako si zariadiť pohodlné bývanie. A zatiaľ čo kritici vznášajú otázky, polícia má plné ruky práce zabezpečovaním týchto vyvolených.
