Ruskí špióni sa na Slovensku cítia bezpečnejšie než občania

Keď sa ruskí špióni cítia na Slovensku bezpečnejšie než občania

Robert Fico vidí silnú symboliku vo výročí Mníchova v roku 1938. Má pravdu. Mníchovská zrada má silný odkaz aj pre dnešok, len nie ten, ktorý v nej vidí slovenský premiér. Slovensko je jednou z nástupníckych krajín Československa, ktoré veľmoci dovolili rozkúskovať v nádeji, že tým utíšia Hitlerove chúťky a zabránia vojne. Bol to jeden z najväčších omylov politiky appeasementu. Hitler si ústupok nevyložil ako dôvod zastaviť sa, ale ako dôkaz, že nátlak funguje.

Vyzerá to tak, že západné mocnosti sa z Mníchova poučili. Len Robert Fico sa nepoučil. V diskusnej relácii aj v nedeľu zopakoval, že Slovensku by viac než solidarita s našimi demokratickými partnermi svedčala vojenská neutralita. Premiér, ktorý sa roky tváril, že buduje sociálnu demokraciu, sa zdôveril, že on vlastne neverí na solidaritu medzi spojencami. Aby aj jeho voliči chápali, o čom hovorí, dodal, že „my nie sme dokonca schopní vyrokovať ani jednotné ceny energií“.

Fica, samozrejme, Vladimir Putin presvedčil, že vojnu vyprovokoval Západ. A on túto premisu opakuje napriek tomu, že slovenská verejnosť si len deň pred týmto vyjadrením prečítala, že viaceré provokácie a útoky na území členských štátov NATO sú spojené priamo s ruskými tajnými službami. Navyše tím vojenskej rozviedky GRU, ktorý pravdepodobne riadil sabotážny útok v Mníchove, operoval zo Slovenska.

Vladimir Putin potrebuje vojnu udržať dovtedy, kým si nevynúti taký „mier“, ktorý bude môcť doma predať ako víťazstvo, čiže de facto kapituláciu Ukrajiny. Ak by mu to nevyšlo a prestal by byť schopný udržiavať disciplínu v zázemí, v záverečnej fáze môže prehrať nielen vojnu, ale prísť aj o svoju moc.

Takže tých niekoľko rokov – možno aj desaťročie –, ktoré mu ešte ostávajú zo života, bude venovať vedeniu vojny. Nechce tráviť dôchodok v paláci so zlatými záchodovými misami. A preto bude udržiavať napätie a neistotu na Západe. Čiže bude provokovať. Bude naďalej vypúšťať drony, plánovať sabotáže, inštruovať hackerov a vytvárať chaos. Bude testovať, ako Európa a NATO zareagujú. A bude testovať aj to, či sa tieto krajiny dokážu zomknúť.

Proti sebe pritom stoja dve stratégie. Prvú poznali už Rimania. Rímsky vojenský autor Vegetius ju formuloval myšlienkou, ktorú dnes poznáme ako Si vis pacem, para bellum: ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu.

Druhá stratégia hovorí presný opak: ak sa chceš vyhnúť vojne, nerob nič, čo by Rusko mohlo považovať za provokáciu. Ustupuj, nevyzbrojuj Ukrajinu, neoslabuj Rusko, nedráždi ho.

Kým väčšina európskych krajín sa pripravuje na krízu a zároveň na odstrašenie Ruska, Robert Fico si vybral pravý opak: ustupovanie zo strachu pred eskaláciou. Mal v tom, samozrejme, spoločníka Viktora Orbána, ktorý prakticky vetoval každú európsku akciu, ktorá mala Rusko oslabiť. Tak ako Fico svojimi výrokmi spochybňoval aj samotnú logiku článku 5 NATO.

Otázkou je, do akej miery sa z tejto logiky dokáže vymaniť Péter Magyar. Odmietol členstvo v Karpatskej osmičke, nechce posielať zbrane Ukrajine a odmieta aj vybudovanie zásobníka ropy pri ukrajinskej hranici. Vyjadril sa rázne: kým bude Tisza pri moci, ukrajinský zásobník ropy nebude.

Nateraz aj kritici tohto postoja chápu, že maďarských voličov Orbán nakazil predstavou, že ruskému nebezpečenstvu sa treba vyhnúť namiesto toho, aby sa naň pripravili. Lenže Magyar nebude môcť dlhodobo lavírovať, keďže práve Maďarsko ukazuje, aká riskantná môže byť táto stratégia.

Už v roku 2022 investigatívni novinári z Direkt36 odhalili, že ruské tajné služby prenikli do systémov maďarského ministerstva zahraničných vecí pod vedením Pétera Szijjártóa. Ruskí hackeri kompromitovali tisíce počítačov a stovky serverov ministerstva vrátane systémov s citlivými diplomatickými informáciami. Maďarská diplomacia sa tak na istý čas stala pre Moskvu prakticky otvorenou knihou. Proces obmedzovania ruského vplyvu v Maďarsku sa už začal, prinajmenšom na diplomatickej úrovni.

Obrovský areál ruskej ambasády v Budapešti medzi Andrássyho a Lendvayho ulicou je ďalším symbolom toho, že ruskí špióni sa cítia v Maďarsku ako doma. Ruská ambasáda v Budapešti môže mať viac zamestnancov ako všetky ostatné ruské ambasády v regióne dokopy.

Nedávno Magyarova vláda vykázala desiatich ruských špiónov, teda zamestnancov ambasády, a ruská strana doteraz nereagovala. Budapešť sa pritom dostala do situácie, keď je aj diplomatická odveta komplikovaná: ak vyhostí desať Rusov a Moskva odpovie recipročným krokom, môže tým výrazne ochromiť maďarské zastúpenie v Rusku.