Radšej popierať pravdu ako zradiť. Voliči si vytvárajú puto s politikmi.
Radšej popierať pravdu, ako zradiť. Voliči si vytvárajú k politikom puto
Slovenská spoločnosť sa ukazuje ako mimoriadne uzatvorená do svojich informačných bublín, čo potvrdzuje nový výskum Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Tento výskum naznačuje, že Slováci sú spomedzi šiestich európskych krajín najviac náchylní uzatvárať sa do svojich názorových bublín, čo má vážne dopady na politickú polarizáciu a verejnú diskusiu.
Podľa štúdie, politická polarizácia je výsledkom nielen algoritmov na sociálnych sieťach, ale aj psychologického puto, ktoré voliči vytvárajú k svojím politickým lídrom. Univerzita objasnila, že para-sociálne vzťahy, pri ktorých voliči vnímajú politikov ako svojich blízkych priateľov, vedú k tomu, že akákoľvek kritika týchto politikov je vnímaná ako osobný útok.
Odborníci analyzovali vzťahy medzi používaním sociálnych médií a psychologickými väzbami k politickým lídrom v šiestich krajinách EÚ vrátane Slovenska, Rakúska, Nemecka, Talianska, Švédska a Česka. Z 2404 respondentov vyplýva, že Slováci dosiahli v indexe selektívnej expozície 54 bodov, čo je výrazne nad hodnotami Švédska (40) a Nemecka (39). To naznačuje značnú fragmentáciu a polarizáciu slovenského informačného priestoru.
Univerzita tiež upozorňuje, že najuzavretejšími skupinami nie sú voliči premiérovej strany, ale prívrženci menších koaličných strán, ktorí majú tendenciu ignorovať nesúladné informácie. Tento jav je zrejme spôsobený potrebou obhajovať svoje politické voľby ako súčasť vládnej koalície.
Dáta hovoria, že na Slovensku neexistuje skupina, ktorá by bola imúnna voči informačným bublinám. Obe strany politického spektra – vládna koalícia aj opozícia – vykazujú vysokú mieru uzavretosti a aktívne sa vyhýbajú konfrontácii s inými názormi, čo poukazuje na dvojitú fragmentáciu slovenskej spoločnosti.
Štúdia zároveň naznačuje aj to, že sociálne siete posilňujú emócie a nestávajú sa iba nástrojom komunikácie, ale aj zdrojom emocionálnych väzieb. Podporovatelia jednotlivých politikov, ako je napríklad Robert Fico, dosahujú v indexe vzťahu k svojim lídrom veľmi vysoké skóre, zatiaľ čo voliči opozície majú k ich lídrom len obmedzený vzťah.
Odborníci zdôrazňujú, že technológie samy o sebe nie sú zodpovedné za polarizáciu; ide skôr o naše emócie a psychológiu. V momente, keď sa volič začne podvedome stotožňovať s politikom ako priateľom, kritické správy o ňom prestávajú mať váhu, pretože sú vnímané ako útok na blízkeho.
Výskumníci tak varujú, že silné para-sociálne vzťahy významne komplikujú snahy o prelomenie dezinformácií a oslabenie polarizácie v diskusiách. Rozpracovanie tejto problematiky ukazuje, že Slovensko čelí náročnej situácii, pretože mnohé debaty sa posúvajú na vedľajšiu koľaj a diskutuje sa čoraz menej o riešeniach a faktoch, zatiaľ čo emócie a lojalita sa stávajú rozhodujúcimi faktormi v politických diskusiách.
