Progresívci vytiahli poslednú kartu, keď opadne nadšenie zo spojenia,
Progresívci zahrali svoju poslednú kartu
Konečne nemusíme tajomne písať, že volebná koalícia PS a Demokratov je vysoko pravdepodobná, keďže už je to doslova hotová vec. Predovšetkým pre PS je to veľmi vítaná udalosť prinajmenšom v dvoch rovinách, no zároveň sa to javí ako ich posledná karta.
Debata o koalícii s Demokratmi pre PS vytvára priestor na publicitu, a to dokonca publicitu inú ako negatívnu. Po mesiacoch debát o príbuzných Michala Šimečku, jeho neschopnosti vydobyť si autoritu a čeliť „faktoru Matovič“ či obsadení opozičných protestov je to vítaná zmena.
A najmä, koalícia dáva PS dôvod očakávať nárast preferencií nad hranicou štatistickej chyby, od čoho si v tej strane už asi aj odvykli. To všetko má viesť k získaniu „preferenčnej slobody“, čo je kľúčovým a zároveň najproblematickejším cieľom tejto operácie.
Preferenčná sloboda pre každú stranu znamená niečo iné. Demokrati ju týmto krokom získali. Svoju hlavnú úlohu, nedopustiť opätovné prepadnutie hlasov a stať sa parlamentnou stranou, týmto fakticky splnili a môžu si vyložiť nohy.
V prípade PS, respektíve koalície, je to inak. Tu preferenčná sloboda znamená odpútanie sa od druhého Smeru, potvrdenie líderskej pozície a nadobudnutie autority strany, bez ktorej sa po voľbách nič neudeje. Strany, ktorá, bradatým slovníkom povedané, „tvrdí muziku“.


