Progresívci vytiahli poslednú kartu, keď opadne nadšenie zo spojenia,

Progresívci vytiahli poslednú kartu, keď opadne nadšenie zo spojenia,

Progresívci zahrali svoju poslednú kartu

Konečne nemusíme tajomne písať, že volebná koalícia PS a Demokratov je vysoko pravdepodobná, keďže už je to doslova hotová vec. Predovšetkým pre PS je to veľmi vítaná udalosť prinajmenšom v dvoch rovinách, no zároveň sa to javí ako ich posledná karta.

Debata o koalícii s Demokratmi pre PS vytvára priestor na publicitu, a to dokonca publicitu inú ako negatívnu. Po mesiacoch debát o príbuzných Michala Šimečku, jeho neschopnosti vydobyť si autoritu a čeliť „faktoru Matovič“ či obsadení opozičných protestov je to vítaná zmena.

A najmä, koalícia dáva PS dôvod očakávať nárast preferencií nad hranicou štatistickej chyby, od čoho si v tej strane už asi aj odvykli. To všetko má viesť k získaniu „preferenčnej slobody“, čo je kľúčovým a zároveň najproblematickejším cieľom tejto operácie.

Preferenčná sloboda pre každú stranu znamená niečo iné. Demokrati ju týmto krokom získali. Svoju hlavnú úlohu, nedopustiť opätovné prepadnutie hlasov a stať sa parlamentnou stranou, týmto fakticky splnili a môžu si vyložiť nohy.

V prípade PS, respektíve koalície, je to inak. Tu preferenčná sloboda znamená odpútanie sa od druhého Smeru, potvrdenie líderskej pozície a nadobudnutie autority strany, bez ktorej sa po voľbách nič neudeje. Strany, ktorá, bradatým slovníkom povedané, „tvrdí muziku“.