Prínos ministra vnútra k boju so šikanou

Prínos ministra vnútra k boju so šikanou

Narastajúce násilie na školách, ale vlastne všade v spoločnosti, ide jednoznačne na vrub spôsobu, akým je riadená, a ľudí, ktorými je riadená. Minister vnútra je v tomto vzorový príklad.

Popri jeho bežnom prínose sa ešte aj snažil zneužiť tragédiu v Staškove na oddialenie odvolávania Tarabu. Čo už viac môžeme od neho chcieť?

Minister vnútra tak zostáva verný svojej povesti. Kým sa spoločnosť zmieta v čoraz hlbšej kríze dôvery, on si nachádza vlastné spôsoby, ako na seba upozorniť. Jeho prínos k boju so šikanou je pritom prinajmenšom diskutabilný.

Namiesto toho, aby sa sústredil na riešenie skutočných problémov, ktoré ľudí trápia, venuje energiu manévrom, ktoré nemajú s bezpečnosťou ani so školstvom nič spoločné. Otázka teda nestojí, čo ešte urobí, ale čo už viac môžeme od neho chcieť.