Orava, Gemer aj Zemplín riešia odlišné problémy.

Prečo PS nerastie v regiónoch

Progresívne Slovensko vedie volebné prieskumy, ale v lokalitách a obciach, v ktorých vo voľbách v roku 2023 získalo málo hlasov, ho vidieť nepomerne menej. Problém nie je v počte výjazdov strany do regiónov, ale v tom, čo tam PS ponúka a kto to ľuďom hovorí.

V októbri si ľudia v tisíckach obcí vyberú starostu. Na hlasovacích lístkoch nájdu miestneho podnikateľa, učiteľku, doterajšieho starostu, kandidátov Hlasu, Smeru, KDH či Republiky. Kandidáta strany, ktorá sa chce o rok stať jadrom vlády, tam však často nenájdu.

Kandidátky ako zrkadlo

Kandidátky do týchto volieb nastavili progresívcom dôležité zrkadlo. Oproti roku 2022 síce PS zdvojnásobilo počet kandidátov na starostov a primátorov, no stále ich má približne len toľko ako Hnutie Slovensko a menej ako SaS. Hlas, Smer, KDH aj Republika majú takýchto kandidátov násobne viac.

Podobne je to pri kandidátoch do obecných a mestských zastupiteľstiev, ako aj v členskej základni samotnej strany, ktorá má necelých osemsto členov, kým tradičné strany ich majú tisíce. PS namieta, že sa zámerne sústreďuje na krajské mestá a župy. Lenže Slovensko nekončí za hranicami krajských miest a parlamentné voľby sa nevyhrávajú len v nich.

Výjazdy nestačia

V diskusiách pod článkami o regiónoch sa opakuje výhrada: najmä jednoduchí ľudia z vidieka nerozumejú, čo im PS vlastne ponúka. Nevedia, prečo by ho mali voliť, a preto uprednostnia radšej Smer či Hlas, alebo hodia do urny hlasovací lístok iných opozičných strán.

Výjazdové diskusie PS v regiónoch sú na sociálnych sieťach populárne. Konfrontácia s voličmi koalície však ešte nie je program. Video, v ktorom politik obstál v hádke, si pozrie najmä Bratislavčan. Starosta obce, kde medveď prevracia smetné koše, si z neho neodnesie nič.

Na vidieku sa politika meria inými otázkami: autobus do okresného mesta, ambulancia lekára, škola, práca na dosah, bezpečnosť ľudí a ich majetku. Kto na ne nemá konkrétnu odpoveď, zostáva pre miestnych „stranou z Bratislavy“, nech príde na výjazd, koľkokrát chce.

Medvede a vlky ako test dôveryhodnosti

Najlepším príkladom je otázka veľkých šeliem. V mnohých obciach medvede a vlky ničia úrodu, včelstvá, stáda a ľudia sa boja ísť do lesa. Pre nich to nie je ekologická debata, ale každodenná bezpečnosť a obživa.

Vládna koalícia na to odpovedala povolením bezprecedentného odstrelu medveďov a kvót na odstrel vlkov, ale problém sa tým za celé volebné obdobie nevyriešil. Škody a strach v regiónoch trvajú. Pre opozíciu je to kľúčová príležitosť, ako ukázať, že to vie lepšie a dokáže ľuďom skutočne pomôcť.

Túto príležitosť však ľahko premrhá druhý extrém. Výroky typu „po našom nástupe nebude zastrelený ani jeden vlk“ alebo „poľovníctvo je prežitok“ znamenajú pre gazdu, ktorému vlky roztrhali ovce alebo medveď zničil úle, jediné: títo ľudia jeho problém nepovažujú za problém.

Úplne zastavený regulovaný lov by mal za následok nelegálne spôsoby lovu, zmenu správania zveri a zvýšenie populácie tejto zveri, ktorú nie je krajina veľkosti Slovenska schopná bezproblémovo absorbovať.

Dôveryhodná ponuka by mala vyzerať inak: rýchle a férové odškodnenie škôd bez byrokracie, prevencia, ktorá funguje v praxi, zásahové tímy, ktoré prídu v čo najkratšom čase, regulovaný lov postavený na údajoch o populácii a spolupráca s regionálnymi lesníkmi, poľovníkmi, ochranármi aj so samosprávami namiesto ich stavania proti sebe.

Program nestačí, treba ľudí, ktorým sa verí

Aj najlepšie riešenie zostane na papieri, ak ho v obci nemá kto vysvetliť prijateľným a dôveryhodným spôsobom. Na vidieku sa verí ľuďom, nie logám alebo verejne známym politikom, z ktorých majú miestni skôr obavy. Verí sa starostovi, ktorý opravil cestu, lekárke, učiteľovi, gazdovi alebo poľovníkovi, ktorý revír pozná ako vlastný dvor.

PS by si preto malo najprv hĺbkovo zmapovať, čím konkrétne regióny žijú. Iné trápenia má Orava, iné Gemer a iné Zemplín. Potom je potrebné v každom z nich nájsť rešpektovaných ľudí, ktorí poznajú miestne pomery, a dať im priestor. Nie ako kulisu pri výjazdoch poslancov, ale ako partnerov, ktorí spoluvytvárajú program a vedú diskusie s miestnymi.

Práve cez nich môže strana ukázať, že vie spravovať veci lepšie ako súčasná koalícia. S približne 780 členmi sa samosprávna sieť v takmer troch tisíckach obcí postaviť nedá. S dôveryhodnými spojencami na mieste áno.

Strana, ktorá chce o rok vládnuť, potrebuje dôveru aj tam, kde sa o politike rozpráva pri plote, a nie na sociálnych sieťach. Tú nezíska občasnými výjazdmi ani extrémnymi vyhláseniami. Získa ju konkrétnymi riešeniami miestnych problémov a s miestnymi ľuďmi.