Na obnovenie verejných budov míňame viac, než si môžeme dovoliť.
Obnova verejných budov na Slovensku: Zásadné zmeny sú nevyhnutné
V poslednom desaťročí investovalo Slovensko stovky miliónov eur do obnovy verejných budov prostredníctvom eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti. Tieto investície prispeli k zlepšeniu infraštruktúry škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Napriek tomu, žiaľ, mnohé verejné budovy stále čelí zhoršujúcemu sa stavu. Zatiaľ čo sme vyčerpali dostupné prostriedky, problematika ostáva. Na obnovu verejných budov potrebujeme zásadné systémové zmeny a prioritizáciu, tvrdí Katarína Nikodemová.
Finančné požiadavky a nedostatok zdrojov
Aby sme mohli viesť efektívne obnovy, odhaduje sa, že ročne je potrebné vyčleniť 550 miliónov eur, avšak doterajšie investície sa pohybovali len okolo 270 miliónov eur. Hoci sa v rokoch 2023 až 2025 očakáva zvýšenie investícií, predpokladá sa, že po vyčerpaní mimoriadnych európskych zdrojov bude situácia ešte horšia a poklesne dostatok peňazí na obnovu verejných budov. Tento problém sa navyše zhorší, ak prestaneme včas zintenzívniť obnovu potrebných objektov.
Prioritizácia podľa spoločenského prínosu
V súčasnosti sa obnova budov financuje predovšetkým prostredníctvom výziev, čo však nezohľadňuje potreby ľudí. Priority by mali určovať nie len technické aspekty, ale predovšetkým potreby a záujmy občanov. Máme sa pýtať, kde sú najnaliehavejšie potreby – či ide o školy s prehriatými triedami, nemocnice, kde je personál a pacienti vystavení neznesiteľným podmienkam, alebo administratívne budovy, ktorých rekonštrukcie môžu počkať. Určenie priorít by malo reflektovať, kde investície prinesú najväčší spoločenský úžitok.
Deficit v koordinácii a správe obnovy
Dnes neexistuje nijaký centralizovaný manažment, ktorý by koordinoval obnovu verejných budov. Každé ministerstvo spravuje svoje vlastné zdroje bez spoločných pravidiel. Ak by existoval jednotný plán, bolo by možné presne určiť, ktoré nemocnice potrebujú komplexnú obnovu alebo len menšie zásahy. Taktiež by bolo jasné, ktoré kroky sú nevyhnutné a aký je ich spoločenský prínos. Na tento proces by sme mali určiť konkrétneho gestora, ktorý by mal prehľad o potrebách budov a mohli by sme tak z efektívnych zdrojov optimálne plánovať obnovu.
Finančná udržateľnosť a nové prístupy k financovaniu
Prevádzka budov a ich obnova sa nemôže spoliehať iba na 100-percentné granty, ktoré pokrývajú všetky náklady. V prípade obnovenia budovy môže byť priemerná podpora jednoznačne odhadovaná na jeden milión eur, pričom štát by mohol zvážiť modeli, ktoré by kombinovali verejné a súkromné zdroje. Takzvané garantované energetické služby (GES) by totiž mohli týmto spôsobom pokryť približne tretinu nákladov, a to s dôrazom na energetické úspory a udržateľné hospodárstvo.
Nové programové obdobie: Príležitosť na inováciu
Vzhľadom na blížiace sa nové programové obdobie eurofondov sa otvára priestor na prevzatie jasnejších a efektívnejších krokov. Ak chceme zabezpečiť najväčší spoločenský úžitok z verejných investícií, Slovensko potrebuje definovať tri kľúčové oblasti: určiť prioritizáciu obnovy budov na základe ich stavu a energetickej efektívnosti, určiť jedného gestora pre plánovanie a koordináciu obnovy a prejsť od modelu založeného na 100-percentných grantoch k kombinácii s verejným kapitálom a energetickými službami. Optimálne využívanie obmedzených zdrojov je preto nevyhnutné pre zabezpečenie udržateľného rozvoja slovenských verejných budov.
