Mestá si uchovali svoje právo na úpadok
Mestá bránia svojmu úpadku: Dôležitosť zelenej transformácie
Klimatická zmena je dnes pre niektorých svetových lídrov terčom posmechu. Tento fenomén však neustále naberá na intenzite a spochybňovanie jeho dôsledkov je nebezpečné. Historické príklady, ako sú mestá ako Kežmarok, Levoča a Spišská Sobota, sú jasnými dôkazmi, že odolávanie modernizácii a rozvoju môže viesť k nevyhnutnému úpadku. Tieto mestá, brániac sa pred železnicou v 19. storočí, na istý čas zachránili svoj tradičný životný štýl, ale v dôsledku tejto neochoty sa nikdy nenašli na ceste späť k rozvoju.
V súčasnosti, keď slovenskí politici čelí Európskej zelenej dohode (Green Deal), objavuje sa pocit déjà vu. Pokusy zastaviť tento trend na modernizáciu a zelenú transformáciu pripomínajú snahy týchto miest zastaviť vlak, ktorý už dávno opustil stanicu. Populistická rétorika sa snaží vykresliť túto transformáciu ako ideologický rozmar, ale skutočným problémom je, ak niekto verí, že politické vyhlásenia môžu zmeniť fyzikálne zákony alebo ignorovať klimatickú realitu.
Odpustenie klimatických zmien, ako sú extrémne suchá, ničivé búrkové nárazy a vlny horúčav, nepodlieha populistickej rétorike. Ak sa odhodláme ignorovať limity našej planéty, čelíme skutočne enormným nákladom v podobe zničeného majetku, straty úrody či straty životov. Tieto náklady budú oveľa vyššie ako investície potrebné na modernizáciu a adaptáciu na zmenu klímy.
Závislosť Slovenska na fosílnych palivách a ich cenách, ktoré sú neustále ovplyvňované geopolitickými konfliktmi, zisťuje aj veľa odborníkov. Dekarbonizácia je dnes jedným z hlavných faktorov priemyslovej modernizácie a hospodárskeho rozvoja, pričom krajiny ako Čína investujú do zelenej transformácie takmer 4% svojho HDP.
V porovnaní s nimi Slovensko, s investíciami 0,6 až 0,8% HDP, zaostáva a jeho investície sú silne závislé od európskych fondov rahotníkom. Vláda pod vedením Roberta Fica brzdí súkromné investície do zelených projektov, čo vážne ohrozuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. Progresívne priemyselné zväzy vznášajú otázky ohľadom politických prekážok, ktoré im bránia v rozvoji.
Prípad geotermálneho zdroja pri Ďurkove, ktorý by mohol ekologicky vykúriť významnú časť Košíc, je symbolom neefektívnosti štátnej správy a nezáujmu o modernizačné projekty. Odmietnutie umožniť rozvoj solárnych panelov alebo obmedzovanie investícií do veternej energie sú ďalším jasným znamením toho, že vláda ignoruje súčasné energetické a ekologické potreby.
Flexibilita a digitalizácia energetickej siete je nevyhnutná pre budúcnosť, zatiaľ čo blokovania, byrokracia a tradíciami inhibujú pozitívny rozvoj. Ak svetová situácia, vrátane konfliktov na Blízkom východe či na Ukrajine, opäť eskaluje, tí, ktorí sa už odstrihnú od závislosti na fosílnych palivách, budú vo výhodnej pozícii.
Green Deal nemôžeme chápať ako trest alebo nátlak zo strany Európskej únie, ale ako plán, ktorý nás má ochrániť pred ekonomickým a ekologickým úpadkom. Mali by sme sa zamyslieť nad budúcnosťou Slovenska a prijať zodpovednosť za správnu cestu transformácie, ktorá nebude len prázdnym heslom, ale reálnym odrazom našich činov v prospech našej planéty a pre ďalšie generácie.
