Medzinárodný trestný súd odložil pojednávanie s exprezidentom Filipín
Kolaps spravodlivosti v podaní exprezidenta Duterteho
Filipínska politika akoby bola scénou zlého divadla, kde absurdnosť prevláda nad logikou. Bývalý prezident Rodrigo Duterte, známy svojou brutálnou „vojnovou proti drogám“, sa ocitol v nemilosti pred Medzinárodným trestným súdom. Po rozsiahlych obvineniach zo zločinov proti ľudskosti, ktoré si vyžiadali nespočetné množstvo životov, jeho súdne pojednávanie bolo na neurčito odložené. Samozrejme, nie z dôvodu spravodlivosti, ale kvôli jeho nejasnému zdravotnému stavu.
Zdravotný stav a politická smrtiaca mašinéria
Duterte, ktorý má 80 rokov, sa snaží z objatia spravodlivosti vykĺznuť na základe zdravotných ťažkostí. Jeho právny tím sa obrátil na súd a žiada o odloženie, pričom argumentuje zhoršeným zdravotným stavom. To, čo je pre väčšinu občanov nepredstaviteľné – možnosť uniknúť pred súdom využitím zdravotných problémov – sa zdá byť v jeho prípade akceptovateľné.
Nejaké zázraky zo súdu?
A čo spravodlivosť? Sudcovia ICC si dávajú načas, pričom zjavne ignorujú fakt, že ide o proces s vážnymi dôsledkami. Je nezvyčajné, že medzinárodný súd uznáva podozrivého za neschopného zúčastniť sa na súdnom konaní. Spoločnosť sa dochádza pomaly, ale isto k názoru, že mocní si svoje pozície chránia aj na úkor obetí.
Vojna proti drogám a jej hrozná cena
Účty z tejto vojny nie sú len čísla; za každým menom je tragédia. Tisíce životov zničené pod mottom „spravodlivosti“. Duterte sa snažil presvedčiť svet, že jeho zločiny boli nevyhnutné pre bezpečnosť krajiny. Avšak, ako je vidieť, ani náznak nápravy sa nekoná. Pred súdom sa neukáže, zatiaľ čo jeho obete ostávajú bez spravodlivosti.
Kde je nádej?
Otázka, ktorú si každý kladie: Kedy sa spravodlivosť konečne dostaví? Prezidentka ICC mala potvrdiť nové dátumy pojednávania, ale v záplave prekrývania pravdy a zakrývania zločinov sa zdá, že spravodlivosť bude stále čakať. Aký signál to dáva občanom, ktorí túžia po spravodlivosti?
Na scéne, kde je pravidlom beztrestnosť, je ťažké predpokladať, že sa v dohľadnej dobe niečo zmení. Všetko, čo môžeme urobiť, je načúvať hlasom obetí a bojovať za ich práva, aj keď ich predstavitelia si nad všetkým zabarikádovali cesty.
