Málokto dnes vie o temnej minulosti Nováka. Z tábora hrôzy poslali na smrť tisíce ľudí
Temnú minulosť Novák pozná dnes len málokto. Z tábora hrôzy poslali na smrť tisíce ľudí
Tento rok uplynulo 85 rokov od prijatia takzvaného židovského kódexu. Platný bol od 9. septembra 1941. Rozsiahle, približne 40-stranové nariadenie obsahovalo 269 paragrafov, ktoré taxatívne vymedzovali, akým spôsobom budú Židia obmedzovaní od majetkovej až po fyzickú existenciu.
Horná Nitra si zároveň pripomína aj výročie začiatku výstavby najväčšieho slovenského koncentračného a pracovného tábora, ktorý stál na území dnešných Novák. Odhaduje sa, že štyri- až päťtisíc ľudí z neho bolo deportovaných do koncentračných táborov v Poľsku. V Prievidzi si tieto udalosti pripomenuli prednáškou súkromného bádateľa Erika Kližana.
Pripravili ich o majetok aj dôstojnosť
Židovská komunita v Prievidzi mala v roku 1941 štyristo členov. Išlo o ľudí z mesta, ale aj vysídlencov napríklad z Handlovej či iných obcí. Nemohli totiž bývať tam, kde žilo väčšinové nemecké obyvateľstvo. Približne 300 z nich holokaust neprežilo.
„V roku 1941 vláda prijala nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré do histórie vstúpilo ako takzvaný Židovský kódex. Prinášal nezmyselné až absurdné príkazy a obmedzenia, ktorých spoločným menovateľom bolo zosmiešnenie, poníženie, okradnutie a fyzické odstránenie Židov zo spoločnosti,“ priblížil Erik Kližan.
Židia boli zbavení volebného práva a nesmeli pracovať vo verejnej sfére či v službách štátu, napríklad ako znalci, sudcovia, notári, advokáti, inžinieri, lekári či lekárnici. Nesmeli vlastniť zbrane, viesť motorové vozidlá, jazdiť na bicykli a cestovať verejnou dopravou. Úradom pod hrozbou pokuty museli odovzdať rôzne predmety, umelecké diela či cennosti. Nemohli organizovať verejné zhromaždenia a žiaci boli vylúčení zo všetkých typov škôl s výnimkou židovských základných škôl. Na správu ich podnikov a neskôr aj obydlí boli určení arizátori.
Z tábora deportovali tisíce ľudí
Najväčší koncentračný a pracovný tábor na Slovensku začali budovať na jeseň 1942 v objektoch bývalých muničných skladov na pomedzí obcí Laskár a Koš, čo je dnešné územie Novák. Prvých ľudí do Novák presunuli na jar nasledujúceho roka. Všetci vo veku od 16 do 60 rokov mali povinnosť pracovať a čakať na takzvané konečné riešenie.
Prvý transport z Novák bol vypravený 30. marca 1942 do koncentračného tábora v Lubline. Išlo o tisíc mužov, žien, detí a starcov. Ďalšie tri transporty boli naplánované na prvú polovicu apríla, každý z nich z Novák odviezol tisíc ľudí natlačených v 25 vagónoch používaných na prepravu dobytka. V priebehu ôsmich mesiacov v roku 1942 bolo zo Slovenska vyvezených viac ako 57 600 Židov. Z toho z Novák odhadom štyri- až päťtisíc. Posledný transport vypravili 28. októbra 1942 práve z Novák.
Po ich zrušení bol tábor v Novákoch určený ako pracovný. Bolo v ňom 24 obytných barakov a 29 dielenských a hospodárskych budov. Strážili ho príslušníci ozbrojenej Hlinkovej gardy. V nováckom tábore zriadili pätnásť remeselníckych dielní. Tábor mal kapacitu 1600 ľudí. Fungoval do 29. augusta 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, následne bol rozpustený.
Nie všetky príbehy boli tragické
Niekoľkým sa podarilo ujsť, no ani tak ich nepostretol šťastný koniec. Je to aj príbeh prievidzského kníhtlačiara Bernarda Gubitša, ktorý sa ako 70-ročný s manželkou ukrýval v lesoch. Počas tuhej zimy mu omrzli nohy a po veľkom utrpení zomrel na gangrénu.
Pobyt v koncentračnom tábore v Osvienčime nevydržala dcéra prievidzského advokáta Pavla Rosenthala Katarína. K obetiam holokaustu patril aj prievidzský lekárnik Fridrich Borský – Strauss. Po potlačení povstania sa z Banskej Bystrice vrátil do Prievidze, kde sa dostal do rúk gestapa a bol transportovaný do koncentračného tábora v Terezíne. Prežil, no zoslabnutý zomrel v brnenskej nemocnici.
Jedným zo šťastných príbehov je záchrana rodiny Leopolda Steinera z Prievidze. Život jemu, manželke aj dvom deťom zachránil chov priadky morušovej. Počas nástupu do transportu veliteľ tábora zisťoval, či je medzi zaistencami niekto, kto vie chovať priadku morušovú. Leopold mal vo vrecku fotku, na ktorej bol so ženou a synom s vetvami moruše a húsenicami priadky. Vďaka tomu mohli vystúpiť z radu a do vagóna namiesto nich poslali iných štyroch ľudí.
Tábor prežil holokaust aj komunistov
Po potlačení povstania sa história nováckeho tábora neskončila. Umiestňovali doňho odbojárov a partizánov, ktorých vtedajšia štátna moc zadržala. Po vojne v rokoch 1945 až 1946 v ňom boli sústredení Nemci z regiónu, určení na vysídlenie.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 vznikol v Novákoch najväčší tábor nútených prác na Slovensku, v ktorom väznili rôzne protištátne živly aj politických väzňov a odporcov režimu. Tábor definitívne zanikol v roku 1953.
