Líder krajiny s dlhou a bohatou historickou tradíciou
Amerika opustila boj o klímu. Čína sa zrazu javí ako zodpovedná veľmoc
Ak chceme nahliadnuť do budúcnosti sveta, v ktorom sa Spojené štáty vzdali svojej vedúcej úlohy, treba obrátiť zrak na tureckú Antalyu. Zišli sa tam delegácie približne 200 krajín na COP31, konferencii zmluvných strán dohovoru OSN o spomalení klimatických zmien. Prišlo aj niekoľko Američanov vrátane členov Kongresu, guvernérov a starostov, no delegáciu administratívy prezidenta Donalda Trumpa tam už druhý rok po sebe nestretnete.
Trump bojkotuje nielen konferenciu, ale celé globálne úsilie o obmedzenie klimatických zmien. USA už druhýkrát stiahli z Parížskej dohody z roku 2015 a dokonca aj zo samotného rámcového dohovoru OSN. Rozhodnutie nadobudne účinnosť vo februári a žiadna iná krajina k takému kroku ešte nepristúpila.
Obrat má globálne dôsledky
Líder krajiny, ktorá je z historického hľadiska najväčším producentom skleníkových plynov a dnes po Číne druhým najväčším, sabotuje úsilie ľudstva upratať neporiadok, na ktorého vzniku sa Američania významne podieľali. Program OSN pre životné prostredie v septembri potvrdil, že prekročenie cieľov stanovených v Paríži je už „nevyhnutné“.
Vedci označujú Trumpovu politiku za uplynulých 22 mesiacov za „totálny útok“ proti čistej energii. Administratíva zastavila projekty veterných elektrární na mori alebo im odobrala financovanie, zrušila rozsiahlu časť regulácií Agentúry na ochranu životného prostredia zameraných na obmedzenie emisií z automobilov a elektrární. Podstatou je zvýhodňovať priemyselné odvetvia založené na fosílnych palivách.
Najnovšia správa OSN zverejnená v októbri konštatuje, že v roku 2025 nárast emisií v USA o 133 megaton ekvivalentu CO₂ „výrazne prevýšil nárast vo všetkých ostatných krajinách“. Predpokladané americké emisie v roku 2030 sú dnes o 0,9 gigatony ekvivalentu CO₂ vyššie, než sa očakávalo za administratívy Joea Bidena. Dodatočné americké emisie budú predstavovať 1,4-násobok celkových emisií Nemecka za minulý rok.
Keďže USA odstúpili od rámcového dohovoru aj Parížskej dohody, autori správy predpokladajú ďalší rast. Do roku 2030 by to mohlo znamenať ďalších 1,7 gigatony ekvivalentu CO₂ ročne, teda viac, než sú celkové emisie Indonézie, Brazílie či Japonska. Do roku 2035 by dodatočné emisie mohli dosiahnuť 2,2 gigatony, čo je takmer toľko, koľko produkuje celé Rusko.
Čína páli uhlie, ale tlačí elektroautá
OSN dnes predpokladá, že do konca storočia bude na Zemi o 2,5 až 2,6 stupňa Celzia teplejšie než v predindustriálnom období. V čase prijatia Parížskej dohody sa pritom takéto oteplenie ešte považovalo za katastrofický scenár. Tento odhad je o 0,2 až 0,3 stupňa Celzia vyšší než pred rokom a približne polovica tohto nárastu pripadá na Trumpovu politiku.
Takéto scenáre otepľovania rozbíjajú všetky pokusy modelovať katastrofy, ako sú búrky, suchá, povodne, požiare a ďalšie extrémne javy. Jediné, čo môžeme s istotou povedať, je, že budúcnosť bude nestabilnejšia, zvláštnejšia a extrémnejšia, než sme si predstavovali.
Ďalším nezamýšľaným dôsledkom Trumpovej politiky je, že autoritárska Čína, najväčší producent emisií na svete, v porovnaní s Amerikou vyzerá ako vzor hodný nasledovania. Stále spaľuje obrovské množstvá uhlia, no zároveň naplno pokračuje v úsilí nahradiť autá a nákladné vozidlá s vysokou spotrebou paliva elektromobilmi a elektrickými nákladnými vozidlami, ktoré má poháňať energia zo slnka a vetra.
Azda najťažšie pochopiteľné je, ako náhle klimatické zmeny vyšli z módy ako téma, najmä v Trumpovej Amerike. Demokrati práve v celej krajine odmietli prezidentovu politiku a od januára budú kontrolovať obe komory Kongresu. Aby však vyhrali, dostali radu: „Nehovorte o klimatických zmenách.“ Ak chcú svoje volebné triumfy pretaviť do dobrého vládnutia, budú musieť túto radu ignorovať. A nielen začať hovoriť o klimatických zmenách, ale aj niečo robiť pre ich riešenie.


